Pánik

Miško, predošlí.

MIŠKO (v kominárskom pracovnom obleku): Dobrý deň prajem.

KATRUŠA: Dobrý deň. Čo dobrého nám nesiete?

MIŠKO: Videl som gazdu ísť do mesta, nuž som prišiel komín vymetať.

KATRUŠA: Tomu nerozumiem. Prečo práve keď gazda nie je doma?

MIŠKO: Ja sa s ním nesmiem stretnúť.

KATRUŠA: Prečo nie?

MIŠKO: Bojím sa ho ako čerta. Nedávno sme sa v hostinci pri kartách podožúvali a váš gazda mi povedal, že ma na ražeň nastokne, ak sa ešte raz so mnou síde, a že keď mu kedy do domu prídem, že ma pod mlynské koleso vopchá. Nuž, ako vidíte, to nie je žiadon špas a vymetať predsa musím.

KATRUŠA: No dnes nemôžte vymetať, kuchyňu som si práve obriadila, všetko by ste mi zašpinil. Prídite druhý raz!

MIŠKO: Gazdinká, pre Boha vás prosím, nerobte ma nešťastným, nežiadajte, aby som prišiel, keď je gazda doma, bojím sa ho viac, ako zlého ducha.

KATRUŠA: Dobre, prídite vtedy, keď môj muž nebude doma, ale dnes vymetať nedám.

MIŠKO: Nemožno, že by ste bola taká krutá. Ja vám ani práškom nič nezačiernim, tak dám pozor.

KATRUŠA (nahnevano): Ja nemám dnes čas tam v kuchyni sa motať.

MIŠKO: Vy nemusíte pri mne stáť, ja som statočný človek, ja sa vám ničoho nedotknem.

KATRUŠA: Dajte že už raz pokoj! Už som vám povedala, že nedám dnes vymetať a tak ani nedám. Choďte s Bohom!

MIŠKO: Chcete ma teda naozaj do rúk vášho gazdu vydať, aby ma zdrúzgal? Chcete nešťastie privolať do domu? Gazdinká, prosím vás.