Pánik

Brázda, predošlí.

BRÁZDA: Čo si myslíš?

MATÚŠ (stane si k obloku a dáva čiapkou za chrbtom znak): Čo si myslím? Že, že, ale čo som si to len myslel? {Rozmýšľa.) Aha, už viem, že aj ten oblok by nemal byť zatvorený keď musím bránu zatvárať.

BRÁZDA: Tak — tak, dávaj len pozor, jak na mladú, tak na starú a toho Pánika mi do domu nepúšťaj.

MATÚŠ: Dobre, dobre, ale žena muža ošudí, čo by mal oči ako riečica.

BRÁZDA: Ako to myslíš? Azda moja žena?

MATÚŠ: Vaša žena — moja ženu a každá iná žena. Všetky sú akoby jedna drahej z oka vypadla. Všetky ženy vedia bláznom pískať.

BRÁZDA: Matúš, netáraj, lebo… aby čert vzal…

MATÚŠ: Ticho, gazdičko! Najprv sa presvedčte! Nesmiete s bubnom na zajacov!

BRÁZDA: Nuž, keď také šialenstvá táraš.

MATÚŠ: Ja som len to povedal, čo viem, že pekná žena nebezpečný tovar. Ja vám len toľko poviem, že dobre urobíte, keď sa sám o všetkom presvedčíte. (Chce odísť.)

BRÁZDA (zamyslí sa): Počuj, Matúš, ako to myslíš, že sa mám presvedčiť?

MATÚŠ: Ľahko. Idete teraz do mesta, poviete domácim, že nech vás o šiestej čakajú a vy prídete o piatej. Čo bude, uvidíte.

BRÁZDA: No dobre. Tu máš, Matúš na tabak a dávaj na všetko dobrý pozor. (Podá Matúšovi peniaze.)

MATÚŠ (vezme peniaze): Ďakujem. Na mňa sa veru môžte spoľahnúť. (Stranou.) Ja každému radosť spravím a pritom sa dobre mám. (Odíde.)