SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 20.

Anička, predošlí.

ANIČKA (ide po prstoch obzerajúc sa): Strýčenko, skryte ma!

MATÚŠ: Čože, aj vás? A čo mama?

ANIČKA: Myslí, že som u tetky a teraz ma nezbadala. (Beží k obloku, kde je Janík.)

JANÍK (na ňu zhukne): Hu! (Obejme ju.)

ANIČKA (ľakne sa): Jaj! Janíčko, ty tu? To je dobre.

MATÚŠ: Ach, toto sú nezbedné deti. Ukryjete sa! Sto rozpáraných! Keď vás najdú, ja vyhrmím.

ANIČKA (vbehne za záclonu protejšieho obloka): Už som tu, strýčko, a budem čušať, ako ryba vo vode.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

JANÍK (skryje sa): Ani nemrkneme. (Očuť klopať na dvere.)

MATÚŠ: Čit! Ticho! Ktosi ide! (Očuť znova klopať.)

MATÚŠ: Slobodno!