Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a smrť


E-mail (povinné):

Stiahnite si Ľudský rozum a ľudské telo ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a smrť

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 133 čitateľov

13. Korheľstvo

a) Príslovia vo všeobecnosti

Bitka, nabiť

Kde sú pitky, tam sú i bitky.

Kto doma sedí, toho v krčme nenabijú.

345

Čo sa pri nápoji stalo, nech sa pri nápoji aj dokoná. — Čo sa pri pohárikoch stalo, nech sa pri pohárikoch aj dokoná.[85]

Človeka pri pijatike a pri hre poznáš.

Hrdlo

Hrdlo má malú dierku, ale sa veľa cez ňu preleje.

Nedaj si hrdlu po vôli, prepije ti zeme, kone, voly.

Huba malá dierka, ale veľká žierka. — Ústa malá dierka, ale veľká roznosielka. Č. 435.[86]

350

Kde si zmokol, tam sa suš![87]

Kde sú sudy, tam sú súdy.

Keď sa dieťa dobre nacicia, dobre spí. (Pozri 374.)

Kedz v poharu maju, ta i somara dzvihaju. Šariš.[88]

Korheľ

Korheľa nezabije cholera.

355

Korheľ si vše nájde za čo piť.

Nie je to korheľ, čo moc vypije, ale ten, čo sa opije. — Nie je to korheľ, čo sa opije, ale ten, čo moc vypije. Adalb. Pić 26.

Nejeden pre svoje vrecko prišiel o všecko. Č. 139.

Opitý, opilstvo, opiť sa

Čo triezvy na srdci má, to opitému na jazyku vypukne. Č. 138.

Keď si sa opil, choď sa vyspať! Adalb. Upić się 2.[89]

360

O čom triezvy myslí, to opitý povie. Adalb. Trzeźwy 1.

Opilcovo hrdlo bodaj by zatvrdlo! T. 32.

Opitého boh chráni. Č. 139. Adalb. Pijany 7.

Opitému i Kristus Pán z cesty vystúpil. Č. 139. Adalb. Pijak 11.[90]

Opitý najskôr pravdu povie. Adalb. Dziecko 17, Pijany 26.[91]

365

Opitý sa aj starej vŕbe pokloní.

Opitý žiaden nebol múdry.

Ožer sa a cez jednu noc všetky hriechy spáchaš.

Z opilstva nič dobrého nepochodí.

Pálené, pálenka

Pálené otvára hubu aj nemému.

370

Rozum nad rozum a pálenka fundament![92]

Pijáci mrcha jedáci.[93]

Pijany pijaneho nevidzi. Šariš.

Pijany šalenemu brat. Šariš.

Piť, prepiť

Keď sa dobre je, dobre sa pije: Keď sa dobre pije, dobre sa spí.[94]

375

Kto často pije na zdravie, príde o zdravie. Č. 140. Adalb. Zdrowie 12.

Kto pije, nech neje!

Kto si neprepije, má.

Pi, Janko, pi, len sa neopi!

Tak, nauč sa, syn môj, piť, na starosť ako čo by si našiel. Gemer.

380

Po daždi býva blato.

Radovka — zradovka.[95]

Sviňa nažratá, ľahne do blata.

Víno

Častý pohár vína jazýček rozvíňa.[96]

Kto pije vína mnoho, potratí rozum od toho.

385

Múdrosť vínom zatienená. T. 25.

Noc, ľúbosť a víno všetko púšťajú mimo.[97]

Vínko hreje, ale nešatí. Modra.

Vínko hreje, vínko páli, vínko múdre hlavy šiali.

Voda ženie mlyny a víno jazyky.

b) Pijanove výhovorky

Príslovia

390

A čo by sme nepili, však sme z jednej dediny!

Blázon

Či sa budeme radiť triezvi ako blázni?

Napi sa, ostaneš blázon; nenapi sa, už si celkom trúp!

Doma plačú deti, doma ľudia mrú.[98]

Nik za golier nevyleje! Adalb. Kołnierz 2.[99]

Piť, napiť sa, zapiť

395

Ja nepijem, ale kedz ma už ponuknu, ta ja nehodzen odpovedzec. Spiš.

Kto sa napije, dobre spí; kto spí, nehreší: teda kto pije, nehreší.

Len raz žijeme, napime sa!

Napime sa, veď sa po smrti nenapiješ.

Pil — zomrel, nepil — zomrel. Adalb. Pić 45.[100]

400

Trápenie najlepšie zapiť.

Povedala Bubenka, že je aj za kapustou dobrá pálenka.

Víno

Svätí boli, vínko pili.

Víno je dobré iba za pečienkou.

Voda

Od vody sa vši lažú.[101]

405

Voda len pre žaby a baby.[102]

Voda nie je dobrá ani v čižme.[103]

Voda sa nehodí ani do bôt, nie to do brucha.

Vodu káže a víno pije.[104]

Zalejme tie žiale! — Zapime to!

c) Oddanie sa pijanstvu

Porekadlá a úslovia

410

Aj dušu by vzal človeku, keby mu nedal pálenky.

Aj oči by si dal vyklať za pálenku.

Ani nevytriezvieva.

Budz bohu chvala; koscel zhorel, karčma zostala. Spiš. Č. 500.

Často oferuje na hrdelný chrám.

415

Čo sa ci zícha? Rád bych, dze je vícha! Modra.

Dajte tomu korhelovi rumplík pálenky a mne holbu!

Dobre táhne, škoda by ho bolo zabit. Modra.[105]

Dušičku polieva. Č. 590.

Hasí hutu.[106]

420

Item — strovilo sa na ceste dolu Gágorom.[107]

Leje do seba ako do suda. Č. 591.

Má červené oči. — Má vyťahané oči. — Má červený nos od pijatiky. — Má medený nos od pijatiky. — Má červený nos; od vody to nie je.

Má dobrý dúšok.

Miškovskými kvapkami sa kuruje.[108]

425

Opä kostol, opä fara, opä krčma, to už len radšej pôjdem do krčmy![109]

Opitý raz cez deň, ale celý deň.

Piť, dopiť, prepiť, vypiť

Čo nedojeme, to dopijeme. Adalb. Dojeść 1.

I ocot Krista Pána by vypil. Č. 591.

Pije ako dúha. Č. 591. — Pije ako homa. Modra.[110]

430

Pije Kuba od Jakuba.

Prepil by aj plášť z Krista Pána. — Prepil by aj plášť z Panny Márie. — Prepil všecko, rozum i vrecko.

Račik vác zest, jako mén vypit. Modra.[111]

Pivo

Klobúk nakrivo, krčmár daj pivo, tu sú peniaze!

Pivo sem, pivo tam, muzikanti hrajte![112]

435

Pod spôsobom za krhlu.[113]

Rád

Rád džbánky podvihuje. — Rád poháriky podvihuje. — Rád kuká do pohára. — Rád pohárom na dno pozerá. — Rád poháre obracia. — Rád poťahuje. — Rád sedáva pri lampáši.

Súka ako súkenník.

Svätí Michala. Č. 511, 591.[114]

Ťahá sa to do neho, by čert do radného pána. Modra.

Trúnok, trúng

440

S trúnkom sa zaoberá.

Trúngom sa premáha.

Z krčmy prosto do kostola, z kostola prosto do krčmy. (Pozri 425.)

d) Opilosť

Porekadlá a úslovia

Bol tam veľký dážď, odkiaľ si prišiel.

Cesta

Cestu meria.

445

Úzka mu je cesta.

Čepiec

Čepiec jej nabok stojí.

Má pod čepcom. (Pozri 468.)

Dobre sa počastoval.

Dostal sa pod hájik.

450

Hľadí ako upečená ryba. — Hľadí ako syseľ.

Hlava

Dostal červíka do hlavy.

Hlavu si prebral.

Má hlavu prevrátenú.

Má lampáš v hlave.

455

Udrel mu džbán do hlavy. — Udrelo mu z ruky do hlavy. Adalb. Ręka 35.

Už mu je v hlave. — Už mu vrtí v hlave.

Vínko mu hlavu pomútilo.

Vošlo mu do hlavy.

Chlapci ho strcajú.

460

Chrobáčka si otrávil.

Jazyk sa mu zapletá. — Nohy sa mu zapletajú. Adalb. Pijany 16.

Je celý znáčený.

Každej vŕbe sa klaňal.

Koľko napredok, toľko nazadok.

Kúpiť

465

Býka kúpil.

Kúpil si šnúrku do hrdla.

Má ho strcalka.

Má pod čepcom. — Má pod klobúkom.

Má v črepe. — Má v hlave. Adalb. Czapka 11.

470

Nacical sa ako prasa. — Nacical sa ako prasiatko. — Nacical sa ako teľa. — Nacical sa ako teliatko. — Nadojil sa ako teľa. — Nalogal sa ako prasa. — Nasmrkal sa ako teliatko. — Nasúkal sa ako prasa. (Pozri ďalej Slovesné vyjadrenia.)

Naglgal sa ako býk. — Naglgal sa ako vôl.

Napil sa ako čkor. — Napil sa, ledva liezol. — Napil sa, až mu za uchom prasklo. Č. 591. Adalb. Najeść się 2.

Nazrel hlboko do pohára. — Nazrel hlboko do sklenice.

Nebo

Do siedmeho neba hľadí. — V siedmom nebi hviezdy číta.

475

Nevedel, ako domov prišiel. — Nevedel, či je Mišov, či Janov.

Nevládze na nohách stáť.

Nie je sám.

Oči mu idú na kríž. — Oči sa mu smejú.

Odložte mu metlu! Modra.[115]

480

Opitý ako baran. — Opitý ako bočka. — Opitý ako čajka. — Opitý ako čakan. — Opitý ako čap. — Opitý ako čep. — Opitý ako čík. — Opitý ako kanón. — Opitý ako motyka. — Opitý ako máček. — Opitý ako pantok. — Opitý ako plť. — Opitý ako syseľ. — Opitý ako slon. — Opitý ako smrek. — Opitý ako sud. — Opitý ako sviňa. — Opitý ako štok. Adalb. Pijany 29, 35, 36. (Iné prídavné mená odvodené zo slovies pozri ďalej pri Slovesných vyjadreniach.)

Pľuští mu.[116]

Pod suchým zmokol.

Prišiel domov s obnôžkou.

Spil sa ako kočiš na Nový rok. — Spil sa na čap. — Spil sa, že leží ako snop. — Spil sa, že nevie ani o sebe.

Svet

485

Celý svet je jeho.

Svet ide s ním do kolesa. Adalb. Pijany 22.

Už nevie ani o svete. Adalb. Wiedzieć 18.

Svetlonos ho vodil.[117]

Sviňu si z trhu doviedol. Adalb. Świnia 27.

490

Utekaj, duša, ide príval!

Už chodí ako teľa po ľade.

Už je dobrý. — Už je Galilejský. — Už je pod forgovom. — Už je habemus. — Už je pod zeleným.[118]

Už mu vŕta v mozgu.

Veď si sa doriadil! Gemer.

Prezývky a nadávky

495

Chlipko, korheľ, korhelina, korhelica, korhelisko, lalok, ochľasta, ožran, pálenčený sud, vínny sud, vínny molek, prepiduša.

Slovesné vyjadrenia

Buchnul si, dal si, docengal sa, docical sa, dorezal sa, doriadil sa, doťal sa, dotelil sa, chytilo ho, má dosť, nadral sa, nadungal sa, nahnul si, namazal sa, narezal sa, naslopal sa, nasúkal sa, naťahal sa, obstrebal sa, očemeril sa, očepčil sa, ochľastal sa, ochleptal sa, ochmelil sa, olial sa, opil sa, oprplal sa, oslonil sa, oslopal sa, otreštil sa, ožral sa, podgurážil sa, podnapil sa, podperil sa, podtrundžil sa, potúžil sa, spil sa, strundžil sa, šibnul si, trcnul si, umoknul, urazil sa, vychlipnul si, vysmrknul si, zmokol, zobralo ho. (Pozri 470.)



[85] O zvade. Z.

[86] Ústa malá dierka… — Aj o prílišnom vystrájaní hostín. Z. — Sliezsky variant: Huba je mala, ale cele grunty ňum přelezu. Vlastivěda slezská 1888, I, 223.

[87] Z ľud. piesne. — Význam: Na čom si utrpel škodu, na tom sa hľaď zmôcť. Z.

[88] O prípitkoch. Z.

[89] Nerob zvadu. Z.

[90] Maď. znenie: Krisztus is kitért a részeg elött. (Opitému sa aj Kristus vystúpil.) — Ganajos szekérnek, részeg embernek Isten is kitért. (Hnojnému vozu a opitému človeku sa aj pánboh vyhne.) — Sliezsky variant: Mijaj furmanovi na půl kola a ožralcovi na cele. Vlastivěda slezská 1888, 1,225.

[91] Sliezska paralela: Blazen, děťo a ožralec všecko vykriču. Vlastivěda slezská 1888, I, 223.

[92] O zdanlivo múdrej rade, vyslovenej v podnapitosti. Z.

[93] Nem. paralela: Starke Trinker sind schwache Esser. (Silní pijáci sú slabí jedáci.)

[94] Posmešne o opilcovi. Z.

[95] Radovka — pohárik, z ktorého sa pije do radu. Z.

[96] Nem. variant: Der Wein zeigt an, was kann der Mann. (Víno prezrádza, čo človek dokáže.) — Lat. variant: Vinum disertum facit latinum. (Víno robí latináka výrečným.) Latinák — učený človek.

[97] Lat. znenie: Nox et amor vinumque nihil moderabile suadent. (Noc, ľúbosť a víno k ničomu striedmemu nepobádajú.)

[98] Odpoveď pijana, keď ho volajú domov. Z.

[99] Výrok odvodený z anekdoty, založenej na deformácii a zámene významu slov. Záturecký uvádza túto anekdotu z dediny Mýto pri Brezne: Či vieš, že náš rechtor je už „vylejta“ (levita — u evanjelikov pomocný kňaz)? — Ej, paroma ti ten vyleje.

[100] Nem. variant: Trink’ ich, so hink’ ich; trink’ ich nicht, so hink’ ich doch, also besser… atď. (Pijem, odvisnem; nepijem, aj tak odvisnem, nuž radšej pijem… atď.)

[101] Nem. znenie: Vom Wasser trinken bekommt man Läuse in den Magen. (Od vody dostaneme vši do žalúdka.)

[102] Lat. variant: Vinum bibunt homines, cetera animalia fontes; absit a humano gutture potus aquae. (Ľudia pijú víno, ostatné živočíšstvo z prameňov; nech sa vzdiali od ľudského hrdla voda.)

[103] Nem. paralela: Wasser giess’ ich mir nicht einmal in die Stiefel. (Vody si nenalejem ani do čižiem.)

[104] Výčitka kňazom. Z.

[105] Dobre táhne… — Metafora: piť, pôvodne o ťažnom zvierati.

[106] Hasí hutu. — Metafora: Tuho pije, v trenč. nárečí hutať - hltať, huta - hltan. Z.

[107] Gágor, názov vŕšku, cez ktorý sa robila cesta. Výrok zo záznamu obecného účtovania. Šuj.

[108] Vínom sa lieči. — Okolie Miškovca je vínorodé. Z.

[109] Výrok opitého, keď nevedel v noci trafiť domov. Z.

[110] Pije ako dúha. — Poverové; porov. ľud. pieseň Hore Váhom… — Maď. znenie porekadla: Iszik mint a szivárváry. (Pije ako dúha.) — Pije stále.

[111] Radšej viac zjesť ako menej vypiť.

[112] Ľud. pieseň. Z.

[113] Hovorí sa utajenému pijanovi, ktorý o sebe hovorí, že len pod spôsobom pije (mierne). Z.

[114] Porov. čes. znenie Světí Michala. Č. 511 a 591, čo znamená miešať nápoje. Slovenský význam porekadla by sa mohol azda spájať so sviatkom sv. Michala, 29. sept., kedy sa končí spoločné pasenie na salašoch a bača vyúčtováva gazdom hospodárenie, čo bývalo spojené s pohostením.

[115] Je opitý, zakopol by do nej. Z.

[116] Tým sa označuje stav tela po opilosti. Z.

[117] Svetlonos, démonická bytosť, ktorá sa v podobe svetla ukazuje v noci osamelým pocestným a zavedie ich do močarísk. Podľa ľud. dávnych predstáv svetlonosmi sa stávajú duše nepokrstených zomretých detí.

[118] Už je Galilejský. — Hodne si vypil; obraz z bibl. udalosti o svadbe v Káne Galilejskej, kde Kristus premenil vodu na víno. — Už je habemus. — Význam ako predošlé; habere, lat. mať. — Už je pod forgovom. — Toľko ako: Už má pod čapicou; forgó, maď. — pero za klobúkom. — Už je pod zeleným. — Žid. sviatok stánkov, kedy sedávali v búdkach pletených zo zelených konárov. Z.




Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.