Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a smrť


E-mail (povinné):

Stiahnite si Ľudský rozum a ľudské telo ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a smrť

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 133 čitateľov

20. Smrť

Príslovia

Človek

Človek je len ako tráva.

Človek na svete okolo nemoci a smrti sa pletie.Č. 310.

Človek nevie, kde kosti zloží.

745

Človek sa tu len popotĺka, a potom je koniec.

Človek vie, kde sa narodil, ale nevie, kde zomrie. Adalb. Człowiek 46.

Človek zomrie, nezoderie sa ako vrece. (Porov. 798.)

Dnes mne, zajtra tebe. Č. 155. Adalb. Dziś 3.[177]

Duša nezhynie, hoc i telo pominie.

750

I ten čas bude, keď nás nebude. Č. 310.

Každý sa musí so svetom raz rozlúčiť, čo by mu akým milým bol. Č. 278.

Ľudia na svete ako pena vo vode. — Ľudia na svete ako hmla.

Maj každý deň za posledný!

Musíme ustúpiť jeden druhému.

755

Nahí sme na tento svet prišli, nahí z neho aj odídeme.[178]

Proti veku nieto lieku.

Raz na svet, po druhej ze sveta. Bošácka dolina.

Rok k hrobu krok. (Pozri XIII. 298 — 302.)

Smrť

I ten červiak sa proti smrti bráni.

760

Každým dňom sme bližší k smrti.

Každý sa smrti bojí. (Porov. 786.)

Lepší krátky život ako dlhá smrť.

Nezabudni na smrť, ona na teba nezabudne.

Pamätaj na smrť. Adalb. Śmierć 40.

765

Plač od smrti nespomôže.

Proti smrti niet lekára. (Porov. 756.) Č. 311, 494. Adalb. Starość 10, śmierć 25.[179]

Rok má krok a život v pätách smrť.

Śmerc sebe na ostatný dzeň zochabia. Šariš.

Smrť ho tam čakala.

770

Smrti neujdeš. — Smrti sa nevykúpiš. Č. 311. — Smrti sa nevymodlíš.

Smrti sa nik nevyprosí. — Smrti sa nik z hrsti nevykrúti. Adalb. Śmierć 35, 37, 53, 54.

Smrť je istá, ale hodina neistá.

Smrť má kosu, a nie sekeru. Č. 312.[180]

Smrť nájde košeľu, a svadba sukňu.

775

Smrť nás čaká, nohy nás nesú.

Smrť nedáva pardon. — Smrť nikomu neodpustí.

Smrť nevyberá nikoho. Č. 312. Adalb. Śmierć.

Smrť príde znenazdania.

Smrť si príčinu hľadala. Č. 312. Smrť si vždy zádrapku nájde.

780

Smrť s každým tancovať bude. Č. 310.

Smrť tam hľadal. (Porov. 769.)

Smrť všetko vyrovná. Č. 313. Adalb. Śmierć 92.

So smrťou nikto oldomášu nepil. Č. 310.

So smrťou nikto zmluvu neurobil.

785

Všade ťa smrť čaká. — Všade ťa smrť nájde.

Živý sa smrti bojí.

Starí sa poberajú, mladí ich predbehúvajú.

Umrieť, zomrieť

Každému je raz zomrieť.

Kto leží, ten leží; kto umrel, ten tam. T. 20.

790

Kto sa narodil, musí zomrieť. Č. 310. Adalb. Narodzić się 2, Urodzić się 4.

Kto zomrie, všetko tu nechá, iba dobré a zlé so sebou vezme.

Len raz umriem, a to musím.

Mladý môže zomrieť, starý musí. Č. 311. Adalb. Umizeć 11, Młody 27.[181]

Nemôžu všetci na posteli zomrieť.

795

Radšej v cudzine desať ráz zomrieť, ako doma raz. Č. 315.[182]

Raz som sa narodil, raz umrieť musím. — Raz žijem, raz umrieť musím. (Pozri 757.) Adalb. Człowiek 42, Źyć 32.

Starý musí zomrieť a mladému sa pridá.

Umriem, nezhorím na slnci.

Zomrieš, ničoho sebou nevezmeš. (Pozri 791.) Č. 56.

800

Umieráčik volá: Kto za kým, kto za kým? A kuvik: Poď, poď! Č. 310.

Viac mladých kožiek visí na bidle ako starých. Adalb. Ciele 20.[183]

Zomretého plačom nevzkriesiš. Adalb. Umarły 7, 8.

Život ľudský ako tá para.

Porekadlá a úslovia o nečakanom vyhnutí sa smrti

Čos’ dal tej smrti, že ťa nechala?

805

Dal smrti maku. — Dal smrti mericu maku.[184]

Ešte je prisprostý medzi svätých.[185]

Ľaľa, zomretý, a prišiel, kde hudú![186]

Nazdal som sa, že budete musieť poslať s tanistrou po koštiale zo mňa.[187]

Nebude mu už ani ďuk![188]

810

Vykýchal sa z toho.[189]

Život jeho visel na vlase.

Porekadlá a úslovia o blízkosti smrti a umierania

A po smrti fuk do zeme! T. 2.

Ďaleko nepôjde.

Do červených šiat ho obliekli.[190]

815

Grgolica ho zadávila. Grgolica ho zadrhla.[191]

Hradí farárovi do mešca. Prešpor. stol. — Hrobár sa mu raduje.

Iba čo duša chodí doň nocúvať.

Krivka, krivka, kým sa nedokrivká.[192]

Lekár ho do zeme uderil. — Lekár ho do zeme zabil.

820

Nebol dlho na varte.[193]

Nebude dlho kašu dúchať. — Nebude dlho mrkev škrabať. — Nebude dlho po svete chodiť. — Nebude ten už jesť novej kapusty. — Nebude ten už šípok zobať.[194]

Nedočká sa ten nového chleba. — Nedočká sa ten vianočných opekancov.

Nepočuje ten viac kukučku kukať.

Nerád by ešte, aby tráva po ňom rástla, Č. 555.

825

Nesie veľký vrch.[195]

Neurobí starú kosť Č. 585.

Skapal, akoby ho nikdy nebolo bývalo. — Skapal, akoby sa bola voda nad ním zavrela.

Smrť, smrteľný

(Pozri aj 836 — 841.)

Dotáral sa ku smrti.

Každú hodinu mu smrť čakajú.

830

Leží na smrteľnej posteli.

Náhla smrť naň prišla. — Náhlou smrťou zišiel z tohto sveta.

Smrteľný pot ho uchytil.

Smrť ho spicou zabila.

Sotva sa z toho vychráme. — Sotva sa z toho vylíže. — Sotva sa z toho vystrábi.

835

Šiel chren kopať. — Šiel k Abrahámovi morky pásť. — Pújdeš Zelenkove morky pást. Prešpor. stol. — Šiel na dolnú zem s doskami. Adalb. Abram 3.[196]

Umrieť, úmor

Ani neožíva, ani neumiera.

Chorý na úmor.

Len tak zo zdrava umrel.

Umrel pri dobrej pamäti. — Umrel pri dobrom rozume.

840

a) blízkosť smrti: Už ho smrť volá. — Už ho smrť vzala do tanca. — Už je jednou nohou v hrobe. Č. 587. — Už je len tôňa z neho. — Už je na ostatnej stupce. — Už je posledná ťažoba na ňom. — Už je viac na onom svete ako na tomto. — Už len do zeme hľadí. — Už mu dušu strežú. — Už mu dušu striehnu. — Už mu je amen. — Už mu je duša na jazyku. — Už mu je od zdravia. — Už mu je smrť za patami. — Už mu nos končitie. — Už mu oči bielkom zachodia. — Už mu odbila posledná hodina. — Už mu popol na nos sedá. — Už mu smrť klope na čelo. — Už mu smrť klope na dvere. — Už mu smrť väzí na čele. — Už mu smrť pri dverách stojí. —

Už mu šijú na úmor. — Už na ostatných chodí. — Už na posledných nohách stojí. — Už nepozná nikoho. — Už nevraví. — Už poslednú hudie. — Už sa mu oči vyvracajú. — Už sa mu zmrkáva. — Už sa so smrťou pasuje. — Už tenko kašle. — Už z toho nevyjde.

b) Skonanie: Už ho pánboh povolal. — Už ho rana sekla. — Už ho smrť skosila. — Už ho smrť zoťala. — Už ho smrť zronila. — Už ho vzal pánboh k sebe. — Už je boží. — Už je nebohý. — Už je hore bradou. — Už je hore znakom. — Už je na doske. — Už je na pokoji. — Už je po ňom. — Už je po ňom veta. Č. 577. — Už je studený. — Už je stuhnutý. — Už nebude viac trávu šliapať. — Už nebude viac zem šliapať. — Už odišiel domov. — Už odišiel za koráb. T. 39. — Už odišiel, odkiaľ sa nevráti. — Už odpadol. — Už opustil svet. — Už poručil. — Už sa odobral. — Už sa vyvalil. — Už umrlčinou razí. — Už usnul na večnosť. — Už usnul v Pánu. — Už vypriahol. — Už vytrčil kopytá. — Už vytrčil päty. Adalb. Kopyto 4. — Už zavrel oči naveky. — Už zložil kosti. Č. 586.[197]

c) Po smrti: Už dávno hnije. — Už zhnil. — Už ho dávno hlava nebolí. — Už ho niet medzi živými. — Už je dávno rozsypaný. — Už je dávno v zemi. — Už je so zemou zmiešaný. — Už sa rozpadol.[198]

Vymreli do kolena.

Vyšíva plátence za deviatimi kachlí.

845

Vrany nad ním zakvákali.

Zahryzol do trávy. — Zahryzol do zeme.

Zaplakala ho.[199]

Zaplatil to hrdlom. — Zaplatil to smrťou. — Zaplatil to životom.

Zhasla mu svieca života. — Zhasol mu život. — Zhaslo mu svetlo sveta.

850

Zlým koncom zišiel z toho sveta.

Zmetal krpcami. — Ľahko strasieš krpcami! — Ľahko ti podkovy strhnú!

Zo sveta ho zniesol. — Zo sveta ho sprevadil. — Zo sveta ho vyhrýzol. Č. 588.



[177] Maď. znenie: Ma nekem. holnap neked. (Dnes mne, zajtra tebe.) — Lat. znenie: Hodie mihi, cras tibi. (Dnes mne, zajtra tebe.) — Starší výskyt v knihe Starého zákona Ecclesiasticus 28, 23.

[178] Porov. bibl. citát z knihy o Jóbovi 1, 21.

[179] Maď. paralela: Halál ellen nincs orvosság. (Proti smrti niet lieku.) — Halál ellen nincs fű a kertben. (Proti smrti niet zeliny v záhrade.)

[180] … a nie sekeru. — Dokladajú v Krupine. Z.

[181] Maď. znenie: Az ifjú meghalhat, az öregnek meg kell halni. (Mladý môže umrieť, starý musí.)

[182] Nejeden, o kom sa vravelo, že v cudzine zomrel, sa po čase vrátil. Č. 315.

[183] T. j. u kožušníka. Z.

[184] O tom, kto vstal z ťažkej choroby. Šuj. — V rozprávkach počítanie zrniek maku znamená zadržanie nepriateľskej osoby a získanie času pre hrdinu. Mak v ľud. liečení používaný ako prostriedok na spanie; teda v tomto výroku jednak smrť musí spočítať zrnká maku, alebo mak zje, zaspí a nepríde po človeka.

[185] Sliezska paralela: Byl by hlúpy za svateho. Vlastivěda slezská 1888, I, 236. Porov. Kalinčiak, Lipa I, 25.

[186] Hovorí sa všeobecne, keď sa objaví ten, o kom sa vravelo, že umrel. Z.

[187] Že neprídem domov živý. Z.

[188] Ďuk, diuk (gemer. náreč.) — choroba prasiat, hrče v hrdle; tu význam: Nič mu nebude. Porov. kap. XVII., č. 692.

[189] Dostať sa z niečoho (z choroby, z dlhov a pod.). Z.

[190] Do zeme červenej farby ho pochovali. Z.

[191] Poverové. Démonická bytosť nazvaná aj Grkolica, Krkolica, Vodná matka, lesná bytosť, ktorá sa vo dne skrýva v jazerách, v noci číha na osamelých pocestných, zmätie im cestu a zavedie ich do močarísk, kde ich zmárni zadusením. Šuj.

[192] Aj o chudobe.

[193] Poverové. Posledný, kto je pochovaný, drží na cintoríne vartu, kým nepochovajú ďalšieho. Výrok sa hovorí, keď dvaja umrú hneď po sebe.

[194] Skôr ako sa tieto plody objavia, zomrie. Z.

[195] Ťažko chorý, v agónii. Z.

[196] Šiel na dolnú zem s doskami. — Vzaté z drevokupectva. Z.

[197] Už ho dávno hlava nebolí… Maď. znenie: Nem fáj tobbé a feje. (Už ho viac hlava nebolí.)

[198] Vymreli do posledného člena rodiny. Z.

[199] Plačom, výkrikom oddialiť umieranie, členom rodiny sa bráni nahlas oplakávať umierajúceho, lebo sa mu tým sťažuje umieranie.




Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.