Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudské telo, jeho potreby, choroba a
smrť
Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Ivana Černecká, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 133 | čitateľov |
(Iné pozri v kap. VI. 1 — 102.)
Príslovia
Brucho
260
Brucho — hlucho!
Brucho sú najlepšie hodiny. (Pozri 268.)
Niet ťažšej noše nad prázdne brucho. Bošácka dolina.
Plné brucho nerado sa učí.
Plné brucho — prázdna hlava.
265
Plné brucho učí sa hlucho a lačné nezbačne.[67]
Prázdne brucho — hluché ucho. Adalb. Brzuch 16. Głód 14, Zołądek 3.
Povedal Nabuchodonozor: na brucho daj pozor![68]
Vie brucho tiež, koľko je hodín.
Z brucha ide sila. Adalb. Brzuch 2.
Dobrý
270
Dobrá sviňa všetko stroví. Adalb. Świnia 8.
Dobrý žalúdok všetko znesie. — Dobrý žalúdok aj klince stroví. — Dobrý žalúdok aj ohnivá stroví.
Do dobrého mecha všetko sa vepchá. Bošácka dolina.
Hlad, hladný
Hlad je najlepší kuchár. Č. 189. Adalb. Głód 12.
Hladnému sa o čertoch sníva.
275
Hladnému vždy k poludniu zvonia. Č. 188. Adalb. Głodny 15.
Hladný sa nepýta, kedy je poludnie.
Hlad sa slovami utíšiť nedá. Č. 188. Adalb. Brzuch 14.
Hlad sa smrti rovná.
Keď hladu za turák vpustíš, grošom ho nevyženieš. — Pusť si za groš hladu, ani štyrmi ho nevyženieš.
280
Zaspi hlad, vyspíš dva.
Chto sce dobre spac, nesmi mnoho žrac. Bošácka dolina.
Chutiť
Čo chutí, to živí.[69]
Keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť.
Po práci jedlo chutí.
285
Samému ani jesť nechutí. Č. 414.
V spoločnosti lepšie chutí.
Jesť a piť
Ako čert babu trestal? Dal jej jesť a nedal jej piť.
Čo ti chutí, to jedz.
Kde sa mnoho pije, žere, tam otvára nemoc dvere.
290
Kto mnoho je, málo vie.
Málo máš jesť a piť, ak chceš dlho živý byť.
Nemáš toľko jesť, aby ti bruch nepukol.
Stojaci pijú, sediaci jedia.
Ťažko je jesci, čo nesce do hrdla lezci. Bošácka dolina.
295
Lepšie pod zuby ako na zuby.[70]
Mierne žitie, dlhé žitie. Adalb. Jeść 63.
Mnoho jedál, mnoho nemocí. Č. 295.
Od miešaného junce skáču.[71]
Od žalúdka mnoho pochodí.
300
Pán po sedliakovi sa ešte vmestí, ale nie sedliak po pánovi. — Sedliak pánovi vyhne.[72]
Piť (Pozri vyššie Jesť a piť.)
Pôst nikoho neumoril. — Pôst nikomu neuškodil. Č. 295. — Od pôstu ešte nikto neumrel.
Smäd has vodou, oheň blatom.
Stará čižma moc omasty znesie.[73]
Večera, večerať
305
Ak chceš spať sladko, večeraj krátko.
Po tenkom obede večera šmakuje.
Večera krátka, noc ľahká. T. 39. Č. 296.
Žena z periska zjedla by čertiska a chlap z hôr ešte skôr. Bošácka dolina. — Keď prídeš z hory, zjedol bys’ voly.
Porekadlá a úslovia
Brucho
Bruchom stíska.
310
Brucho mu na chrbát vyliezlo.
Najedzme sa, aby brucho nemyslelo, že zuby čert vzal.
Už mu z brucha vytlelo.
Už sa s bruchom pomeril.[74]
Cigán
Cigáni mu klince kujú v žalúdku. — Cigáni mu v bruchu hrajú. — Cigáni mu v bruchu kujú.
315
Cigán mu na zuby odkazuje.
Črevo
Črevá mu na chrbtovú kosť prischli. — Črevá mu vyschli.
Črevá mu žmýka.
Lačné črevo.[75]
Hlad, hladný
Ani nevidím od hladu.
320
Hlad mu klopká v žalúdku.
Hladný, že by i čerta zjedol. — Hladný, že by i hada zjedol. — Hladný, že by i hadov, šťúrov pohltal, len by sa mu v bruchu nemetali. — Hladný, že by i klince požuval. — Hladný, že by i kolok z oja bol zjedol. — Hladný, že by i ohnivo z reťaze bol zjedol. — Hladný, že by sa i do vlka bol oddal.
Hladom zdýma.
Ledva nohami zapletá od hladu.
Len tak odpľúva od hladu. — Len tak omdlieva od hladu. — Len tak sliny prežiera od hladu. — (Pozri 338.)
325
Taký ma hlad opásal, že by atď. (Pozn vyššie Hladný, že by atď.)
Lačný ako mlynárova sliepka. — Lačný ako vlk. Adalb. Głodny 19, 23.[76]
Na tščo srdce.[77]
Odkazuje pán Bruchovský pánu Zubovskému. — Dáva sa pozdraviť pán Bruchovský pánu Zubovskému.
Pozerá, či je vysoko slnce.[78]
330
Rád to mám, až mi zo zubov voda tečie. Modra.
Zje čokoľvek, leda bolo v zadku tma.
Sliny mu idú na to.
Slinku mu pohol. Adalb. Šlinka.[79]
Smäd, smädný
Daj mu piť, lebo zamlákne od smädu. — Dobreže už pípäť nedostanem od smädu.[80]
335
Smädný ako dúha.
Stúpil si na lyžičku.[81]
Svitá mu v žalúdku.
Tenko pľuje.
Ústa mu zabehli na to.[82]
340
Vyhladovený ako doska.
Zabažel.[83]
Zuby mu hrkajú.[84]
[67] Lat. variant: Plenus venter, non studet libenter, sed ieiunus eo minus. (Plné brucho nerado sa učí, ale prázdne ešte menej.) Sliezsky variant: Kdo svůj břuch nazbyt tuči, tyn se něrod uči. Vlastivěda slezská 1888, I, 225.
[68] Slovná hra, v ktorej sa vyskytuje meno babylonského panovníka z čias asi r. 600 pred n. l.
[69] Lat. znenie: Quod sapil, id nutrit. (Čo chutí, to živí.)
[70] Lepšie jedlo ako liek na zuby. Z.
[71] Miešanie nápojov. Z.
[72] Lepšie jedlo po planšom. Z.
[73] Ponúkanie starého človeka piť. Z.
[74] Nasýtil sa. Z.
[75] Prezývka. Z.
[76] Lačný ako mlynárova sliepka. — Iron. Z.
[77] Na lačný žalúdok. Z.
[78] Hladný čaká poludnie.
[79] Narobil mu chuti. Z.
[80] Daj mu piť… — Z dobytka prenesené na človeka. Zamláknuť, vyskytuje sa v západoslov. nárečí vo význame mať vysušené hrdlo tak, že už vôbec nevládze prijať potravu (napr. teľce). — Dobre, že už pípať… — zatvrdlina na jazyku, vyskytuje sa u hydiny následkom smädu. Z. Sliezska paralela: Dostal by pipec. Vlastivěda slezská 1888, 1,237.
[81] Nedostal jesť. Z.
[82] Chuť. Z.
[83] Hovorí sa o človeku, ktorému príde zle, keď sám hladný vidí, ako si druhý dobre pochutnáva. Niektoré deti pritom občas aj zamdlejú. Zabaženie sa vyskytuje aj u tehotných žien ako mimoriadna chuť na niektoré jedlá. Z.
[84] O veľkom hlade. Z.
Adolf Peter Záturecký
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
- 322 Slovenské hádanky
- 287 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecné pravidlá múdrosti a
opatrnosti
- 221 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pranostiky a úkazy prírody
- 196 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Povaha, mravy a duševné prejavy
- 167 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Prirovnania a iné výroky
- 153 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Človek, jeho vek, pohlavie, rodina a
domovina
- 141 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Majetok a výživa
- 138 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Pomery spoločenské
- 123 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Všeobecný priebeh života a príhody v
ňom
- 121 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudský rozum
- 119 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dobré a zlé mravy. Pravda a viera
- 108 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. O vlastných menách
- 108 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Z detského sveta
- 104 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Slovník
- 99 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dodatok — Boh. Dobré a zlé mravy. Pravda a
viera
- 97 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Sociálne triedy, stavy, rod a
zamestnanie
- 96 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Poverové príslovia
- 92 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Strava, odev, čistota, cesta a tanec
- 91 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Ľudská reč a slovo
- 88 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Rozličné pohovorky a úslovia
- 85 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Hlasy zvierat a vecí
- 83 Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia neznámeho významu
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
