Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Slavomír Kancian, Mária Hulvejová, Barbora Králová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 123 | čitateľov |
(Pozri ods. 8, Osud, príhody, náhoda.)
Príslovia
Bieda, biedny
125
Bieda biede ruku dáva. T. 2. — Bieda biedu naháňa. — Bieda psotu naháňa. Č. 619. Adalb. D. Bieda 94.
Bieda biedu nájde, hoc aj slnko zájde. Č. 155.
Bieda za biedou. — Jedna bieda za druhou. Č. 181. Adalb. Nędza 6.
Biednej hlavy i rozum biedny.
Ideš pomaly, bieda ťa dohoní; ponáhľaš sa, dohoníš biedu. Č. 260. Adalb. D. Bieda 116.
130
Jedna bieda nič neurobí, ak nie desať. Adalb. Bieda 47, Złe 17.
Kde jedna bieda, tam i druhá. T. 17.
Chromému všade ďaleko.
Jedna nevoľa mnoho iných so sebou prináša. Č. 155.[20]
Jednému je do plaču, druhému do smiechu. — Komu do plaču, komu do smiechu. Č. 183. Adalb. Płacz 2, Smiech 2, 4.
135
Jedni ľudia skáču, druhí plačú.
Každému dačo chýba.
Každý má svojho červíka, čo ho hryzie. — Každý má svojho moľa, čo ho hryzie. Č. 186. — Každý má svojho moriaka, čo ho hryzie. Adalb. Mól l. Robak 6.[21]
Kde bolí, tam bolí. — Kde bolí, tam bolí.[22]
Kde je tvŕdza, tam je trudza.
140
Keď dub padne, i pes ho preskočí. (Pozri 144, 151, 155.) Č. 180.
Kde chýba jedno, chýba i druhé.
Keď kto pri páde hlavu si prebil, hovorí: šťastie, že som sa nadobre nezabil.
Keď sa červík do stromu zažerie, do tých čias ho žerie, kým ho nezožerie.
Keď sokol zahubený, bije ho i vrana. T. 18. Č. 180. Adalb. Sokoł 2.
145
Koho bili, zas ho budú.
Kôň
Kŕdeľ vrán pustí sa i do živého koňa. — Veľa vrán aj koňa zožerie.
Moc múch aj koňa zje. Adalb. Chart 9.
Kríž
Každý človek má svoj kríž — aj jeden snop.[23]
Každý človek svoj kríž niesť musí.
150
Keby sme si ráno svoje kríže povešali na plot, každý by si večer po svoj bežal.
Kto na zem padne, ledakto ho nabije.
Kto sa topí, britvy sa chytá. — Kto sa topí, slamy sa chytá. — Kto sa topí, oblakov sa lapá. — Kto sa topí, šípa sa lapá. — Kto sa topí, pien sa lapá. Č. 178. Adalb. Tonąć.[24]
Ľahšie nesamému trpieť.[25]
Len keď stratíš, poznáš, čo si mal. Adalb. Utracać.
155
Na krivé drevo kozy skáču. Č. 180. — Na strom kozy skáču. Adalb. Drzewo 28.
Nešťastie
Jedného nešťastie, druhého šťastie.
Jedného šťastie, druhého nešťastie.
Jedno nešťastie druhé stíha. — Jedno nešťastie druhému ruku podáva. Č. 155, 174. Adalb. Nieszczęście 9.
Kde je nešťastie, tam je i posmech. (Porov. kap. V. 129.)
160
Koho má nešťastie potkať, potká ho i na posteli.
Koho nešťastie prenasleduje, ten si ešte aj v nosovej dierke prst zlomí.
Koho raz nešťastie zastihne, tak ľahko ho neopustí. Č. 158.
Kto je v nešťastí, toho sa ľudia stránia.
Nešťastie nechodí po stromoch, ale po ľudoch. (Pozri 658.) Č. 156. Adalb. Bieda 10.
165
Nešťastie netreba hľadať, samo príde.
Nešťastie samo nechodí. — Nešťastie zriedka samojedno chodieva. Adalb. Nieszczęście 25, Złe 46.
Nešťastie vždy hotové. Č. 155.[26]
Nešťastie zrazu prichodí.
Pri každom nešťastí šťastie. — Pri každom nešťastí šťastie sa nájde. Č. 155. Adalb. Nieszczęście 34.[27]
170
Šťastie sa trúsi. — Šťastie ledva po jednom ide, nešťastie sa sype. Č. 153.
Všade nešťastie hrá okolo človeka.
Ocot bude vždy ocot. Prešpor. stol.
Od surovej kapusty kováč ozdravel, krajčír umrel.
Srdce, srdečný
Keď srdce bolí, to veľmi bolí.
175
Srdečná bolesť je najväčšia.
Súženie a pŕhľava všade rastú.
Telo
Nech duša pomáha telu trápiť sa.
Trp telo, keď sa ti na svet chcelo! Adalb. Ciało 4.
Tomu je dobre, koho niet.
Trápenie, trápiť sa
180
Bez trápení v svete není.[28]
Človek sa musí do smrti trápiť.
Čo sa človek natrápi, kým umrie. Adalb. Człowiek 6.[29]
Každý človek má svoje trápenie. Adalb. Utrapienie 2.
Urež ucha, nastav brucha. Č. 178.[30]
185
Ustatej kobyle aj chvost je ťažký. Č. 131.[31]
Všade za človekom ide pes. — Všade za človekom tôňa chodí.
Zlé, zle
Kto neskúsil, nevie, čo je zlé na svete.
Na jednom zlom nikdy dosť nebýva. Adalb. Złe 16.
Nie je každý zlý, komu sa zle vodí.
190
V obide na človeka všetko zlé ide.
Zmoknutý nebojí sa dažďa. Adalb. D. Mokrý 2.
Žiadna psota sama neni; jedna rada druhú honí. Č. 174.
[20] Maď. variant: A nyavalya párosán jár. (Nevoľa v páre chodí.)
[21] Každý má svojho moriaka… — Z poviedky o kniežacom sluhovi, ktorý mal byť príkladom, že na svete sú aj úplne šťastní ľudia, no jednako sa ukázalo, že mu akýsi moriak strpčoval život. Z.
[22] Tam si bol, sám si si vina. Z.
[23] Dokladá sa žartovne. Z. — Obraz na základe dvojakého významu slova kríž: 1. starosti, 2. snopy obilia.
[24] Kto sa topí, pien sa lapá. — Maď. znenie: Vizbehaló ember habokhoz is kapdos. (Topiaci sa aj pien chytá.)
[25] Lat. variant: Magnum solatium est miseris socios habuisse malorum. (Je útechou pre úbohých, že majú v nešťastí druhov.)
[26] Lat. znenie: Mala ultro adsunt. (Zlo prichádza samo od seba.)
[27] Maď. variant: Nincs oly lángoló szerencsétlenség, melyben egy szikra jó szerencse ne volna. (Niet takého náramného nešťastia, v ktorom by nebola iskra šťastia.)
[28] České príslovie, v tejto podobe používané aj na Slovensku Z.
[29] Sliezsky variant; Co člověk vystojí, než svatým zustaně. Vlastivěda slezská 1888, I, 21.
[30] Porov. Urež rúcha, nastav brucha — O chudobnom a márnivom človeku Z.
[31] Maď. znenie: Fáradt lónak a farka is nehéz (Ustatému koňovi aj chvost je ťažký.)
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam