Starobylosť Slovanov v Európe

K tejto bezpríkladnej mlčanlivosti súvekých letopiscov o tom zdanlivom príchode Slovanov z Ázie pripája sa aj iný nemenej závažný dôvod. Všetky tie národy, koľkokoľvek sa ich vyrojilo pod rozličnými menami Hunov, Sabirov,^[25] Avarov, Bulharov, Kozarov, Maďarov, Pečenehov,^[26] Polovcov^[27] čiže Kumánov atď. od IV. až do XII. storočia alebo z vnútornej Ázie alebo od veľkého uralského pohoria a zavalilo Európu ako hladové kobylky, patria podľa jednotného názoru najpoprednejších bádateľov dejín a ľudských jazykov k severskému plemenu, a to najmä k čeľadi mongolskej, tureckej a čudskej,^[28] nie však k plemenu indoeurópskemu. Niet príkladu, že by sa bol čo len jeden jediný národ indoeurópskeho plemena v tomto neskorom období, t. j. v V. storočí n. l., prisťahoval z Ázie do Európy; najmä však všetky až dosiaľ známe európske kmene toho istého plemena, t. j. trácky, grécky, latinský, keltský, cimbrijský,^[29] nemecký a litovský, v spomínanom čase tu už sídlili, a naopak — z ázijských kmeňov toho istého plemena ani jeden v tom období neopustil svoje pôvodné sídla. A s úplnou istotou vieme, že slovanský kmeň je časťou veľkého indoeurópskeho plemena bez akýchkoľvek krvných zväzkov s kmeňmi plemena severského, ku ktorému patria tamtí stredovekí prisťahovalci. Môžeme teda smelo tvrdiť, že ak dakedy prišiel tento kmeň z Ázie do Európy, muselo sa tak stať v onom nepostihnuteľnom šere pradávnych čias bez pamätníkov, keď ostatné kmene indoeurópskeho plemena, rozširujúc sa ustavične a čoraz ďalej od východu na západ, zaľudnili pomaly takmer celú Európu, okrem jej niektorých odľahlejších končín, svojimi čeľaďami a rodmi. Je pravdepodobné, že slovanský kmeň, ako ho neskôr nachádzame osadený uprostred iných príbuzných kmeňov, najmä tráckeho a nemeckého, tak už aj za pradávna, všeobecne vraviac, mal tie isté sídla a nezmocnil sa vtedy ani predtým sídlisk nemeckých, ani neskôr tráckych národov v Európe.