ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nemenej závažné z tohto hľadiska sú rezultáty, ktoré získame zo svedomitého porovnania našich zaužívaných staroslovanských osobných mien s menami iných príbuzných európskych kmeňov, najmä keltského a nemeckého. Všeobecné a starodávne používanie osobných mien, či už dokonale rovnakých alebo aspoň podľa rovnakej obdoby tvorených, u spomenutých kmeňov je iste jasným dôkazom ich niekdajšieho susedstva a ich mierového i nemierového nažívania. Kto sa chce o tom dôkladnejšie presvedčiť, tomu treba usilovnejšie nazrieť alebo do samých historických prameňov alebo aspoň do zbierok prastarých osobných mien týchto kmeňov, čoho máme hojnosť; náš zámer nevyžaduje podrobné skúmanie toho, čo možno ľahko dokázať. Preto tu svoje výroky potvrdzujeme iba daktorými príkladmi. Najstaršie nemecké a sčasti i keltské mená, vyskytujúce sa už u gréckych a rímskych spisovateľov, skladajú sa zo slov -gard, -hart, -gast, -man, -mâr čiže -mêr, -rêds čiže -rât, -valda, -vidr a -vit, s ktorými dokonale súhlasia staroslovanské, končiace sa na -hrad čiže -hrd, -host, -man, -mier čiže -mir, -rad, -vlad, -vid a vit. Porovnajme napr. staronem. mená Deganhart, Eburhart, Engilhart, Meginhart, Reginhart, škand. žen. Hrimgerder, Valgerder, Thorgerder, staronem. žen. Adalgart, Hildigart, Irmingart, Madalgart atď. a staroslov. Boljehrd, Podhrd, Radhrd, Sebehrd, Všehrd, Poligrad, Radigrad atď.; staronem. Alpigast, Arpigast, Hadugast, Halidegast, Liudigast, Nevogast, Potogast, Saligast, Visogast atď. a staroslov. Boljehost, Budihost, Celihost, Dobrohost, Domahost, Chotehost, Lutohost, Pirohost, Radohost, Velehost, Vitohost atď.; staronem. Charlman, Dioman, Engilman, Heriman, Marchman, Salaman, Sigiman, Waldman atď. a staroslov. Bezman, Dragoman, Krman, Lubman, Lutoman, Radman, Spitiman, Venceman, Vukman atď.; staronem. Britomar, Chnodomar, Danchmar, Dietmar, Godomar, Gundomar, Reginmar, Suomar, Vadomar, Cattumer, Chariomer, Filimer, Gibimer, Inguiomer, Richomer, Walemer, Markomir, Segimir, Ueromir, Valemir atď. a staroslov. Branimir, Budimir, Čestimir, Drahomír, Dobromir, Godemir, Chotimir, Chvalimir, Jaromir, Klonimir, Krasimir, Lubomir, Lutomir, Mezimir, Mojmir, Momir, Muntmir, Nedamir, Pretimir, Radomir, Ratimir, Spitimir, Stroimir, Tatomir, Tolimir, Trpimir, Velimir, Vitimir, Vladimir, Volimir, Zvonimir atď.; staronem. Chunirât, Dancharât, Epurrat, Helfrat, Hugirat, Kundrat, Wielrat, anglosas. Älfred, Ädhelred, škand. Thackradr atď. a staroslov. Ctirad, Domarad, Lutorad, Mezirad, Milorad, Mokurad, Mstirad, Načerad, Nerad, Obrad, Otrad, Pačerad, Podirad, Samorad, Seberad, Vacerad, Všerad, Zderad, Zdirad atď., niekedy i Domarat, Lutorat atď.; staronem. Adelvald, Ariovald, Cariovald, Catuvald, Chodovald, Gundovald, Hildevald, Modovald, Raginvald, angl. Arioald, Ansoald, Bertoald, Chadoald, Dructoald, Ermenoald, Grimoald, Magnoald, Radoald, Ragnoald, Richoald, anglosas. Osveald atď. a staroslov. Dobrovlad, Duchovlad, Duševlad, Horovlad, Imivlad, Mnohovlad, Povlad, Prevlad, Samovlad, Vševlad atď.; škand. Folkvidr, Arnvidr atď. a staroslov. Ljutovid, Malovid, Pustovid, Snovid atď. a znovu gót. Vidicula, Viderik, Vidimir, a staroslov. Vid, Vida žen., Vidáč, Vidák, Vidin, Vidoje, Viduš, Vidimir, Vidoslav atď.; staronem. Liudewit, Liutewit, Liutwit, anglosas. Angenvit atď. a staroslov. Bohovit, Budevit, Dalevit, Dobrovit, Hostivit, Ljudevit, Radovit, Samovit, Svatovit atď., a znovu staronem. Viterich, Vithgar, Vithicab, Vithimir, Vitiga, Vitiges, Vitiza atď. a staroslov. Vita, Vitan, Vitas, Vitaša, Vitek, Vitko, Vitoch, Vitoň, Vitoš, Vitohost, Vitolid, Vitomil, Vitomir, Vitoslav atď. Podobným spôsobom, ak obrátime pozornosť na prvú polovicu zloženia týchto mien, nájdeme u oboch kmeňov veľké množstvo rovnako utvorených slov. Tak napr. staronem. Leuba, Leubastes, Leubovera, Liubinzo, Liebgart, Liebtat atď. a staroslov. Luba, Lubava, Luben, Lubičan, Lubiša, Lubuš, Lubhost, Lubislav, Lubomir, Lubomysl, Luboslav atď.; staronem. Leudegisil, Leudovald, Leutbald, Leutbert, Liuddag, Liudegast, Liudeger, Liudewit, Liutfrid, Liutolf, Liutprand, Liutsint, Liutwit atď. a staroslov. Ludiša, Ludemysl, Ludevit, Ludhor, Ludmil, Ludomir atď.; staronem. Radagais, Radvald, Radulf atď. a staroslov. Radimir, Radislav, Radivoj, Radobud, Radohost, Radomil, Radomir, Radman, Radoslav, Radovit atď.; staronem. Waldefred, Waldulan, Waldmunt atď. a staroslov. Vladimir, Vladislav, Vladivoj atď.; staronem. Wildag, Wilidanch, Wilifrid, Wiliganc, Wiligart, Wiligis, Wilimunt, Wilinand, Wilipirc, Wilirat, Wilirih, gót. Viljarith atď. a staroslov. Volan, Volek, Volen, Volin, Volbor, Volhan, Volhost, Volimir, Volobuz atď.; staronem. Folkdag, Folkaràt, Folknand, Folkwin, Folkvidr atď. a staroslov. Jaropluk, Svatopluk atď. No zbytočné je uvádzať viacej príkladov; vec sama je jasná. Čo sa tu uvádza o zhode nemeckých a slovanských mien, rovnako by sa mohlo dokázať aj o keltských, keby sme ich mali zo starých čias bohatšiu zbierku pôvodných a presných. I Kelti používali mená, zložené zo slovka -mar čiže -mer; a ich mená na -sir: Kritasir atď. celkom sa zrovnávajú so staroslov. na -sir, -sjer: Gorasir, Gorasjer atď., neskôr na -žir: Neužir, Radžir, Vratižir atď. Táto natoľko očividná a rozšírená podobnosť a zhoda v tvorení osobných mien u Slovanov, Nemcov a Keltov — lebo o litovských, gréckych a latinských sa tu zatiaľ nechceme rozširovať^[107] — isteže nemohla vzniknúť nijakou slepou náhodou, ale musela byť dôsledkom dlhého susedstva a spolužitia týchto národov. Takáto zhoda medzi osobnými menami troch spomínaných kmeňov osadených v Európe a medzi menami ich príbuzných, v Ázii usídlených národov indoeurópskeho plemena, Indov, Médov, Peržanov, Arménov a iných nenájdeme veru vôbec nikde. Ak nazrieme za všetky ostatné napr. do dávnych médskych a perzských mien a skúmame ich, či sú, popri všetkej príbuznosti samých jazykov, svojím zložením podobné slovanským ako tamtie? Zistíme, že najčastejšie sa skladajú zo sloviec -bares (dignus):^[108] Artembares, Bubares, Ebares, Gobares, Sybares atď., alebo -barzanes (fulgor):^[109] Mithrobarzanes, Nabarzanes, Satibarzanes atď., alebo -bates: Artabates, Ixabates, Mithrobates, Norondobates atď., alebo -bazos (lacertus? vires?):^[110] Aribazos, Artabazos, Megabazos, Pharnabazos, Orobazos, Tirabazos atď., alebo -dates (datus):^[111] Abradates, Aridates, Asidates, Aspadates, Hormizdates, Madates, Mithradates, Nabdates, Oxydates, Pandates, Pherendates, Phradates, Sphendates, Spithradates, Tiridates atď., alebo -merd (vir):^[112] Mardon, Mardontes, Ariomardos atď., alebo -mitres (amicus, deaster):^[113] Amitres, Harmamitres, Simistres, Spamitres, Susamitres, Sysimetres atď., alebo -phernes (deaster): Dataphernes, Intaphernes, Megaphernes, Orophernes, Phrataphernes, Tissaphernes atď. alebo -aspes, -spes (equus):^[114] Astaspes, Damaspes, Hydaspes, Hystaspes, Otaspes, Prezaspes, Sataspes, Teispes, Zariaspes atď., alebo -tanes, -tenes (corpus):^[115] Ostanes, Otanes, Catenes, Abten, Ruiten atď., alebo -xes (rex):^[116] Xerxes, Artaxerxes atď., alebo -xathres (miles dominus):^[117] Exathres, Oxathres, Pharnaxathres atď. Vo všetkom tomto nieto nič podobné slovančine. To isté sa viac-menej vzťahuje i na mená indické, sarmatské, afganské, kurdské a arménske. A potom nech tu nik nenamieta, že slovanské mená — ako s nemeckými a keltskými nesúdobé, keďže sú doložené iba prameňmi, mladšími než z V. storočia, kým opačne nemecké a keltské možno nájsť už v starších — ľahko mohli práve prisťahovaní Slovania prebrať z nemčiny alebo podľa nej utvoriť v V. storočí alebo cez nasledujúce obdobie. Kto by takto rozmýšľal, ten by slabo poznal vlastnosti a zvyky veľkých, samostatných národov. Spomínané už slovanské mená podľa svedectva najstarších prameňov našej histórie boli v VI. a VII. storočí medzi pospolitým slovanským ľudom už také všedné a všeobecne zaužívané, že vôbec nie je ani len pravdepodobné, žeby až vtedy boli do slovančiny vnikli z cudzích území. Na úplné zaniknutie domácich mien a osvojenie si cudzích, ako to poznáme z histórie Bulharov v Moézii a iných národov, nestačia celé storočia; u dávnych Slovanov nemožno nájsť ani len najmenšie stopy po ázijských menách. Ak bola teda výmena mien medzi Keltmi, Nemcami a Slovanmi; čo vôbec a nijako nemožno zapierať, bola istotne jednak vzájomná a obapolná, jednak už oveľa staršia než obdobie hunského vpádu do Európy.^[118] Český šľachtic Heriman^[119] (872) mal nemecké, opačne zase nemecký kráľ Svatopluk, syn cisára Arnulfa^[120] (895), a dánsky kráľ Borislav^[121] (1167) slovanské meno; teda čo sa neskôr vyskytovalo, mohlo a muselo sa i predtým. Tak skutočne nachádzame nejedno prastaré meno v najstarších časoch napr. u škandinávskych Normanov,^[122] to isté i u panónskych Slovanov a zadunajských Srbov; a niektoré staronemecké mená, ako Godomar, Liudewit, Radowald, Wallemar, Waldemar, Castumer, Visogast, Alamunt atď. so slovanskými Godemir, Ludevit, Radovlad, Volimir alebo Velimir, Vladimir, Chotimir, Vsegost, Olomut atď. podobné sú si oveľa väčšmi než iba obyčajne a povrchne. No u národov oboch kmeňov je vždy väčší počet mien pôvodných a utvorených iba z rovnakej látky a podľa rovnakých vzorov a pravidiel. Tak či onak, výmena mien a podobnosť v ich tvorení na jednej strane u Slovanov, na druhej u Nemcov i Keltov jasne a výrečne svedčia, že Slovania veľa storočí, dávno pred svojím všeobecným vystúpením v dejinách, susedili s európskymi Nemcami a Keltmi, a nie s ázijskými Mongolmi, Turkami a Samojedmi.