Zlatý fond > Diela > Starobylosť Slovanov v Európe


E-mail (povinné):

Pavol Jozef Šafárik:
Starobylosť Slovanov v Európe

Dielo digitalizoval(i) Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

14. Stredoveké svedectvá

Naposledy treba vziať do úvahy ešte aj to, že hoci nám chýbajú o starobylosti Slovanov v Európe výslovné svedectvá súvekých spisovateľov, najmä rímskych a gréckych, predsa máme o tom jasné dôkazy, že ich v čase vstúpenia do dejín V. a VI. storočia — tohto najpamätnejšieho obdobia, keď Hunmi a Avarmi vyhnatí zo svojich sídel spolu s nimi prudko útočili na hranice rímskeho cisárstva — pokladali za národ nie nový a cudzí, ale za starý a známy. Toto je jasné vôbec z celého spôsobu, akým hovoria vtedajší spisovatelia o nich a ich zjavení sa v dejinách, i z ich výslovných tvrdení. Prokopios, keď nám podal najstarší obšírny opis mravov a obyčají našich predkov, svoju veľmi cennú zprávu zakončuje všeobecným výrokom o starobylosti Slovanov a týmito prepamätnými slovami: „Predtým mali Slovania aj Anti i jedno meno; obojich za pradávna (to palaion)[153] volali Spormi, myslím, preto, že bývajú roztrúsene po svojich osadách, a tak zaujímajú rozsiahle územie; iste ovládajú väčšiu časť krajín na druhej strane Dunaja.“ Teda Slovania boli už za pradávna (to palaion), t. j. aspoň pred niekoľkými storočiami, lebo o predchádzajúcich časoch sa tento výraz nepoužíva, Grékom a Rimanom známi pod menom všeobecne používaným pre celý kmeň, ako hovorí Prokopios — Sporov a ako my to chápeme — Srbov. No keďže hneď potom Prokopios dodáva, že ich sídlami sú rozsiahle zadunajské krajiny, a vôbec nehovorí, že by sa na tieto územia boli prisťahovali odinakiaľ, nepochybne i sám bol tej mienky, že tieto krajiny už od pradávna obývali a boli teda i známi. Výraz „od pradávna (ek palaiu)“ používa aj predtým, keď hovorí o národnej vláde, obvyklej u Slovanov, z čoho je aspoň jasné, že sa na slovanskú starobylosť usilovne dopytoval a že si zaobstaral o nich akú-takú zprávu alebo zo starších spisov alebo z ústneho podania. Niet pochybností, že ak by sa bol pri tomto svojom výskume niečo dozvedel o nedávnom príchode Slovanov z Ázie, nebol by to veru nijako zamlčal. Nikto zo spisovateľov toho obdobia nepokladal Slovanov za ázijských vysťahovalcov súčasne s Hunmi, Sabirmi, Avarmi, Bulharmi a inými. Pritom je veľká škoda to, že grécky spisovateľ Prokopios, naskrz neovládajúci slovanský jazyk, nezachoval nám práve toto staré všeobecné meno všetkých slovanských národov v pôvodnej a presnej forme. Lebo hoci kritický bádateľ našich starožitností, ako Dobrovský, ľahko sa presvedčí, že Prokopios svoje prečudesné slovo Spori utvoril z praslovanského mena Srbi (§ 7, č. 16), jednako však už toto samotné spotvorenie slova u spisovateľa takmer jediného o našich starožitnostiach v tom období ustavične bude poskytovať príčinu mnohým domácim i cudzím mudrlantom na rozličné znásilňovanie, prekrúcanie a vysvetľovanie tohto slova, a teda vymýšľanie rôznych ohavných domnienok a bájok o pôvode Slovanov. S Prokopiovým svedectvom o starobylosti Slovanov v Európe súhlasia výroky neskorších hodnoverných svedkov i domácich i cudzích. Sem patrí predovšetkým pamätné svedectvo Guidona z Ravenny,[154] nazývaného obyčajne Nemenovaným Ravennčanom (Anonymus Ravennas), žijúceho v IX. storočí (zomrel roku 886), ktorý napísal podľa máp rímskych ciest a iných, dnes už stratených prameňov rozsiahlu chorografiu,[155] zachovanú pre nás a naše časy iba v chudobnom výpise, no predsa obsahujúcu mnoho veľmi cenných drobností a zpráv. O pôvode Slovanov píše sa tu totiž toto: „V oblasti šiestej nočnej hodiny leží vlasť Skýtov, z ktorej prišiel kmeň Slovanov, no stade pochádzajú aj Vites a Chymabes.“[156][157] Treba dodať, že náš zemepisec túto Skýtiu, skadiaľ podľa neho Slovania pôvodne prišli, kladie medzi krajiny Normanov, Fínov, Karpov a Roxolanov[158] a výslovne ju odlišuje od starej Skýtie, ležiacej ďalej na východ, v oblasti desiatej nočnej hodiny, nazývajúc ju „stepnatou a starou Skýtiou“.[159] Guidonovo svedectvo je tým pozoruhodnejšie, že je nepochybne prebraté z dobrých a spoľahlivých prameňov, t. j. z latinských spisovateľov nemeckého pôvodu zo VI. a VII. storočia, dnes už stratených, ktorých menovite uviedol, a podľa ústneho podania ľudí zbehlých a skúsených, s Guidonovým výrokom čiastočne súhlasí to, čo čítame o Slovanoch v zemepisných záznamoch jedného rukopisu v Mníchove, pochádzajúcich pôvodne z konca IX. storočia: „Zeriuani (t. j. Srbi), ktorých krajina je taká veľká, že z nej vyšli a v nej vznikli, ako (sami) tvrdia, všetky slovanské národy.“[161] (Porovnanie tohto miesta s inými v týchto zápiskoch isteže dokazuje, že táto veľká krajina Srbov, pravlasť a kolíska všetkých vtedajších Slovanov, neodlišuje sa od Bieleho Srbska cisára Konštantína Porfyrogeneta[163] a Guidonovej menšej Skýtie.[164] Podobne i pápež Ján X. (914 — 929) vo svojom liste kniežatám Tomislavovi[168] Chorvátskemu a Michalovi Zachlumskému[169] vraví medziiným toto: „Ktože by pochyboval o tom, že slovanské kráľovstvá sa počítajú medzi prvotiny apoštolov a všeobecnej cirkvi, keďže hneď v kolíske prijali pokrm učenia apoštolskej cirkvi s mliekom viery ako Sasi v našom čase od nášho predchodcu blahej pamäti pápeža Gregora“ atď.[170][171][172] S tým, čo tu pápež spomína, veľmi súhlasí to, čo Nestor, najstarší ruský letopisec, rozpráva vo svojom letopise o pôvodných sídlach Slovanov na Dunaji a v starom Illyriku,[173] o činnosti apoštolov Pavla a Andreja[174] medzi Slovanmi v Illyriku a v Rusii atď. (§ 11, č. 3 a nasl.). Táto zhoda dvoch vzdialených a od seba nezávislých svedkov o tej istej veci je isteže nezabudnuteľná a pozoruhodná. Vieme síce dobre, že legendu o účinkovaní apoštolov Pavla a Andreja medzi Slovanmi nemožno dokázať a potvrdiť nijakými historickými dokladmi, no to nám vôbec neprekáža, aby sme z týchto vyslovených svedectiev nevyvodzovali neprestajne aspoň to, čo nám tak dobre vyhovuje pre tento náš problém, t. j. že v prvej polovici stredoveku bola medzi učencami všeobecná mienka o pôvodnosti a starobylosti Slovanov v Európe. Z tohto hľadiska zdá sa nám byť veľmi dôležité najmä svedectvo Nestorovo. Tento bol rodený Slovan, žil medzi najväčším slovanským národom, Rusmi, písal koncom XI. storočia a svoje zprávy čerpal z rozličných domácich prameňov, z ústneho podania starých, z národných povestí a spevov atď. Isteže je nepravdepodobné, že by u Slovanov, keby sa boli prisťahovali do Európy až v IV. alebo V. storočí, nebola sa o tom zachovala pamiatka aspoň v národnom podaní, v piesňach a spevoch do X. alebo XI. storočia. O tom však nikde ani tej najmenšej zmienky, čo je práve opačne jasným dôkazom toho, že Slovania sa sami pokladali za národ praeurópsky, ktorý sídlil v Rusku už za apoštolských čias, a kedysi pradávno niektorými svojimi vetvami siahal až ďaleko na juh do podunajských krajín, do niekdajšieho Illyrika.[175]



[153] To palaion (gr.) — v dávnych časoch; ek palaiu — od dávnoveku

[154] Guido z Ravenny — anonymný spisovateľ, autor zemepisu v gréčtine s názvom Kosmografia, ktorý sa zachoval v latinskom preklade z 9. storočia. V ňom sa zachovali mená miest, ostrovov a riek vtedajších čias.

[155] Chorografia (gr.) — opis priestoru, krajiny

[156] Anon. Raven. 1. I, c. 12. Sexta ut hora noctis Scythorum est patria, unde Sclavinorum exorta est prosapia: sed et Vites et Chymbes ex illis egressi sunt. Vites sú baltickí Vithingovia a Chymbes známa vetva Nemcov Chamavi.

[157] Chamavovia — germánsky kmeň, obývajúci asi dnešné južné Hanoversko

[158] Roxolani — sarmatský národ medzi Donom a Dneprom, ktorý sa neskôr roztiahol až po dolný Dunaj

[159] Anon. Raven. 1. c. Decima ut hora noctis grandis eremus et nimis spatiosa invenitur, cuius a fronte vel latere gens Gazorum adscribitur, quae eremosa et antiqua dicitur Scythia.[159] Podobným spôsobom tu potom ďalej na mnohých miestach výslovne oddeľuje obe Skýtie, t. j. menšiu, z ktorej podľa neho Slovania pôvodne prišli, a väčšiu, v ktorej za jeho čias sídlili Kozari; porovnaj 1. IV, c. 1, 4, 11, 12, 46, 1. V. c. 28. Z čoho je dostatočne jasné, že Guidonova Skýtia menšia je vlastne severozápadná časť Ptolemaiovej Sarmatie čiže krajiny, ležiacej medzi Baltským morom, Tatrami, dolným Dneprom, hornou Volhou a Fínskom.

[159159] Decima ut hora… (lat.) — V oblasti desiatej nočnej hodiny je veľká a príliš rozsiahla step, ku ktorej sa spredu alebo zboku pripája národ Gazov; táto sa nazýva stepnatou a starou Skýtiou.

[161] Zeriuani, quod tantum est regnum, ut ex eo cunctae gentes Sclavorum exortae sint et originem, sicut affirmant, ducant. Hormayr’s[161] Archiv 1827, Nr. 49, 92 — 93. Tohože. Luitpold 1831, 4°, str. 24. Pozri prílohy č. XIX.

[161161] Josef Hormayr (1782 — 1848) — nemecký historik, vydával medziiným Archiv für Geschichte, Statistik und Staatenkunde v rokoch 1809 — 28 (Archív pre dejiny, štatistiku a poznanie štátu)

[163] Konštantín Porfyrogenetos — byzantský spisovateľ z 10. storočia, ktorý v diele De administrando imperio (O správe štátu) má zmienky najmä o južných Slovanoch

[164] Patria sem i dobre vysvetlené slová Helmolda[164] (1. I, c. 1), ktorý hovorí: Haec[165] (t. j. Rusia, ktorá za Helmondovho času siahala cez Bug až k rieke San) etiam Chunigrad dicitur, eo quod ibi sedes Hunorum (t. j. Slavorum) primo fuerit. Isteže niet pochybnosti, že u tohto spisovateľa pod slovom Huni, ako i u Bedu[166] a mnohých iných, nemyslia sa vlastní Huni, ale Slovania, pravdaže opačne a prenesene. Porovnaj § 15, č. 5, § 28, č. 1.

[164164] Helmold — nemecký kronikár z 12. storočia, ktorého Kronika slovanská (Chronica Slavorum) obsahuje deje od Karola Veľkého až do r. 1171

[164165] Haec… (lat.) — táto sa nazýva aj Chunigrad, pretože tam sprvu boli sídla Hunov

[164166] Beda Venerabilis (672 — 735) — anglický mních, autor diela o cirkevných dejinách Anglicka

[168] Tomislav — chorvátsky vládca v rokoch 910 — 930

[169] Michal Zachlumský — vládca záchlumského kniežatstva, ktoré tvorilo základ Čiernej hory

[170] Farlati Illyr. sacr. T. III, p. 94sq. Katancsich De Istro, p. 205.

[171] Daniel Farlati (1690 — 1773) — cirkevný historik, ktorý zredigoval prvé štyri zväzky veľkého diela Illyricum sacrum (Benátky 1751 — 1819, osem zväzkov). (T. = Tomus — zväzok; p. = pagina — strana; sq. = sequentes — nasledujúce.)

[172] Matija Petar Katančić (1750 — 1825) — chorvátsky básnik a historik, napísal latinské dielo De Istro ejusque adcolis commentatio (Rozprava o Dunaji a jeho obyvateľoch)

[173] Illyrikum — približne územie medzi Dunajom, Alpami, Jadranským morom, Macedóniou a Moéziou

[174] Pavel, Andrej — apoštolovia, o ktorých Nestorov letopis zaznamenáva povesť, že účinkovali medzi Slovanmi na Dunaji

[175] Že podobne ako Nestor i naši ostatní najstarší dejepisci, Kadlubek,[175] Boguchval,[176] Dalimil[177] a iní, nevedia nič o prisťahovaní sa Slovanov z Ázie, ale podľa pravého a všeobecného národného podania určujú pravlasť a kolísku Slovanstva do strednej Európy, do podunajských krajín, t. j. dnešného Uhorska, Panónie, Korutánska atď., presvedčíme sa po hlbšom vniknutí do svätyne dejín neskôr v § 11.

[175175] Wincenty Kadlubek (1160 — 1223) — krakovský biskup, napísal poľskú kroniku (Chronica Polonorum) od legendárnych počiatkov až do r. 1206

[175176] Boguchwał — poznanský biskup († l252), autor kroniky, ktorá siaha až do r. 1249

[175177] Dalimil — údajný autor českej kroniky zo začiatku 14. storočia





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.