Starobylosť Slovanov v Európe

Na druhej strane sa obyčajne pripomína, že nám o takejto starobylosti Slovanov vtedajšia história neprináša nijaké svedectvo. Grécka a latinská, aspoň pod týmto menom, ako sa nám dosiaľ zdalo, pravda, alebo veľmi málo alebo celkom nič; no i tu, aby z nedorozumenia nevznikol omyl, treba sa mať na veľkom pozore. Predovšetkým ani grécka, ani latinská história neobsahuje úplné zachytenie dejín všetkých národov a kmeňov tejto zeme, ba odinakiaľ sa dostatočne vie, že nejeden národ obýval od pradávna Európu, najmä jej severné a západné časti, o ktorého dejinách úplne mlčí i grécka, i latinská história. Ďalej i to je nie nemožné, že praotcov Slovanov niekdajší Gréci a Rimania poznali, no iba pod iným starším, a nie pod terajším menom, lebo mená národov, ako aj samy národy, priebehom času podliehajú doma i v cudzine premenám, iné zanikajú, iné vznikajú, ako je z histórie veľmi dobre známe. Napokon, ak pripustíme pôvodnosť, mohutnosť a ľudnatosť slovanského kmeňa v V. a VI. storočí, čo pri dobrej vôli a zdravom rozume nemôže nik poprieť, nemožno nám ináč uvažovať, než že Slovania alebo v V. storočí vznikli zrazu z ničoho, alebo nečakane a vo veľkom množstve sa dohrnuli zo strednej Ázie, alebo sídlili a bývali už od pradávna tuná v Európe ako Grékom a Rimanom buď celkom neznámi, buď aspoň utajení pod inými staršími menami. Prvá možnosť v podstate sa vylučuje už preto, že by pritom zanikla pôvodnosť slovanského kmeňa a k nemu patriace národy museli by sa pokladať za nový útvar, ktorý vznikol z miešaniny iných starších národov, čomu protirečí — ako sa už povedalo — i celý charakter jazyka tohto národa. Neostáva teda nič iné, než pokladať Slovanov alebo za prisťahovalcov z Ázie, ako boli Huni,^[17] Avari,^[18] Kozari,^[19] Bulhari a iní, alebo ich uznať za starodávnych obyvateľov Európy.