ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Je totiž známe, že slovanské národy dodnes zaberajú svojimi sídlami najväčšiu časť Európy a že čo sa týka ľudnatosti a počtu, nezaostávajú za nijakým, v tejto časti sveta osadeným kmeňom. No história nás učí, že pred tisícročím obývali v Európe ešte oveľa väčšie priestory; lebo mali obsadenú takmer polovicu krajín, patriacich k terajšiemu spolku nemeckých štátov, najmä severné Nemecko, taktiež celé dnešné Uhorsko pred príchodom Maďarov, napokon mnohé, teraz Turkami ovládané krajiny na Balkánskom polostrove, ba i v samej Malej Ázii. Ak porovnávame známy počet slovanského obyvateľstva za našich čias s počtom obyvateľstva nemeckého — ako kmeňov čo do množstva si veľmi blízkych, lebo i jedného i druhého je asi šesťdesiat až sedemdesiat miliónov — získame stade určité meradlá, ktoré nám môžu poslúžiť pri zisťovaní veľkosti oboch týchto kmeňov i v časoch pradávnejších. Z hodnoverných historických prameňov je jasné a dostatočne dokázané najmä to, že pred tisícročím, t. j. asi roku 800 n. l., slovanský kmeň sa nemeckému priestrannosťou osídlenia i množstvom obyvateľstva aspoň úplne vyrovnal, ak ho, čo je iste pravdepodobnejšie, čiastočne neprevyšoval. Ak sa vrátime o tri storočia späť, t. j. asi na začiatok VI. storočia, keď sa Slovania pod týmto svojím menom stali známejší v dejinách Európy, teda i tu nebudeme môcť poprieť onen pomer ľudnatosti u týchto oboch kmeňov. Či sa budeme vari domnievať, že iba krotkí, pokoj a roľníctvo obľubujúci, a preto zo všetkých strán utláčaní a nivočení Slovania sa cez tie tri storočia (500 — 800) rýchlo rozplodili a rozmnožili, kým však mohutných, násilných, nadvládu svoju široko-ďaleko úspešne rozširujúcich Nemcov za celé toto obdobie na množstve nepribudlo nič alebo veľmi málo? Takáto mienka by protirečila nielen samej, na prirodzenom vývine založenej, vnútornej pravdepodobnosti, ale aj výslovným svedectvám vtedajších dejepiscov. Spisovatelia VI. storočia, Jornandes^[11] a Prokopios,^[12] s počudovaním vravia o množstve slovanských národov, prvý krajiny za Tatrami, druhý územia ležiaceho nad Čiernym morom, udávajúc ich osídlenie nespočetnými národmi vindickými,^[13] antskými^[14] a slovanskými. Onedlho potom vidíme už ako skutočnosť rozliate tieto národy po všetkých krajinách medzi Labem, Adriatickým, Egejským a Čiernym morom a nimi obsadené sídla iných predchádzajúcich národov. No že toto obsadenie takých početných a rozsiahlych území nebolo iba vojenským ovládnutím, ako asi opanovali starú Rusiu Variagovia^[15] alebo Moéziu^[16] Bulhari, ale bolo to skutočné zaľudnenie, dokazuje to všeobecné pripútanie sa roľníckeho ľudu k obrábaniu orných polí a dnešné osídlenie slovanských národov v týchto krajinách, pravdaže, okrem tých, ktoré neskôr tu Nemci, tam Maďari, inde Turci vyhnali alebo ich napokon vyničili. Takéto zaplavenie veľkej časti strednej Európy slovanskými národmi v krátkom priebehu sto osemdesiatich rokov (asi v rokoch 460 — 638) nebolo možné bez nesmiernej a v histórii národov takmer bezpríkladnej ľudnatosti slovanského kmeňa. Keď sme tak dôkladne a nepochybne prestopovali množstvo slovanských národov a ľudnatosť tohto kmeňa až do začiatkov VI. storočia n. l., prečo by sme nemohli pokročiť i ďalej, stojac na takom pevnom a širokom základe? Prečo by sa nám malo zdať nepravdepodobným, že nielen v období okolo narodenia Krista, ale už oveľa skôr vynikal tento pôvodný a ľudnatý prakmeň medzi inými európskymi kmeňmi práve tak ako v VI. storočí n. l. Prečo by sme nemohli pokladať za pravdivé, že už vtedy, ako aj iné pôvodné a ľudnaté európske kmene, obsádzal za svoje sídla široko-ďaleko sa rozprestierajúce krajiny a obýval ich? Isteže čo platí o Nemcoch týchto vekov, musí sa predpokladať aj o Slovanoch, ak chceme súdiť spravodlivo. Dostatočne sa vie, aké veľké priestranstvá krajín v dnešnom Nemecku, Nizozemsku, Dánsku, v Škandinávii a priľahlých ostrovoch mali obsadené okolo Kristovho narodenia nemecké národy, ktorých stará história je objasnenejšia pre vojny s Rimanmi — o podobnej veľkej rozšírenosti slovanského kmeňa, čo má dávnu históriu pre zvláštne príčiny oveľa temnejšiu, možno sa domýšľať rovnakým právom. Slovanský kmeň bol teda, ináč nemožno mudrovať, už v najstaršej historickej dobe, a najmä už hodne pred Kristovým narodením, kmeňom pôvodným, veľkým, ľudnatým a dakde musel zaberať rozsiahle sídla.