ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ak obrátime ďalej pozornosť na mravy, obyčaje, náboženstvo, spoločenský poriadok a právo starých Slovanov, pokiaľ získavame o tom všetkom dôkladné zprávy už či z hodnoverných písomných prameňov alebo z ústneho podania starých a starostlivo ich porovnávame s mravmi, obyčajmi, náboženstvom, poriadkom a právom iných starých európskych kmeňov toho istého indoeurópskeho plemena, najmä Trákov,^[123] Keltov, Nemcov a Litvanov, nájdeme medzi nimi takú príbuznosť, zhodu a podobnosť, že nám nemožno konštatovať iné, než že všetky tieto zbratané kmene museli sídliť tu v Európe spolu od nepamäti, utvoriť si podľa rovnakých vzorov ústavy a pravidlá domáceho i občianskeho života a potom sa nimi priebehom dlhých čias vzájomne delili. I z tohto hľadiska sú Slovania oveľa bližší kmeňom európskym než ázijskému plemenu, aj keď mali k týmto predsa ešte vždy omnoho bližšie než ku kmeňom severského plemena, hoci neskôr s niektorými z nich susedili, ba sa s nimi dokonca pomiešali, najmä s Čudmi na hornej Volhe, s Bulharmi v Moézii atď. Nemožno tu dôkladne a všestranne potvrdiť pravdivosť tejto výpovede podrobným uvádzaním sem patriacich dôkazov; stane sa tak celkom až po obšírnom opísaní i domáceho i občianskeho života starých Slovanov v druhej časti tohto diela. Tuná postačia nám zatiaľ iba daktoré príklady. Mytológia čiže bájoslovie dávnych Keltov, Nemcov, Litvanov a Slovanov má priveľa spoločného. Tak Kelti verili v dusov, Slovania v ďasov čiže desov, slovanského Perúna vzývali Litvania pod menom Perkunas, Lotyši Pehrkos, Staroprusi Perkunos, Góti Fairguns. Slovanská Prija (Venus)^[124] nazývala sa u starých Škandinávcov Freya s prezývkou Vanadis, t. j. vendská bohyňa. Škandinávska Sif (staronem. Sippia, anglosas. Sib?), lotyšská Seeva je naša Živa (Ceres)^[125] a Wöla naša víla. Škandinávsky Tyr (Mars)^[126] sa u Slovanov oslavoval pod menom Tura,^[127] z toho i sviatky Turíce, u Slovákov dodnes zmenené na Letnice. Starí Škandinávci uctievali zbožňovaného mudrca a hrdinu Kvasira z rodu Vanov, t. j. Vendov. Litovského pikulíka^[128] poznajú i dávni, i dnešní Slovania. Český Plivník^[129] vyskytuje sa u Prusov ako Pelvit, u starých Nemcov ako Pilwith, Pilwis, Belewitt; české pídimužík u Prusov parstuk, perstuk (porovnaj litov. pirsztas, t. j. prst), u Nemcov Däumling;^[130] čes. skret, skřítek, poľ. skrzot, chorv. škrat, staronem. scrat, scrato, nem. schrat, schretel. Našu Devanu,^[131] lužickú Dživicu, poľ. Dziewanu nie bezdôvodne možno porovnať s rímskou Dianou. Podobne aj iné staroslovanské božstvá a posvätné obrady majú svoje obdoby v mytológii nemeckej, litovskej, latinskej, gréckej, keltskej, napr. Dodola,^[132] Kupalo,^[133] Koleda, sobotky,^[134] omaja, zmok čiže zmek atď. Nemenšiu zhodnosť nachádzame aj v národných obyčajach a zvykoch týchto tu spomínaných kmeňov. Starí Slovania v sporoch o medze pri vydávaní svedectva držali nad hlavou kus mačiny čiže trávy so zemou; tak isto svedčili Rimania i Nemci. Na znamenie odstúpenia poľa inému Nemci si upili vody, Slovania medoviny. Nespomenieme množstvo iných príkladov. Nemožno dokázať, že by dávni Slovania dakedy po mongolsky a turecky uctievali meč ako boha a pri prísahách strebali ľudskú krv.^[135] Rozdelenie krajiny u Nemcov na sippa, sippia (gót. sibja, anglosas. sib), Friede atď. podobá sa slovanskému deleniu na župy, miry (v Pravde ruskej)^[138] atď. Stupne a rozdiely medzi vojakmi a sudcami u Nemcov a Slovanov, ako už skôr u Rimanov, označovali sa tými istými číslami: v gótskych zákonoch sa spomínajú millenarii,^[139] quingentenarii, centenarii a decani, a o veľkom srbskom županovi Nemanjovi^[140] sa možno dočítať, že povolal na snem všetkých dôstojníkov a vladárov svojho panstva, všetkých desiatnikov, päťdesiatnikov, stotníkov i tisícnikov.^[141] Názvy hodností a úradov u Trákov, Latinov, Keltov, Nemcov, Slovanov atď. často sú tie isté, napr. gót. zoapan, slov. župan; lat. rex, kel. rix, gót. reiks, čes. rek; gót. kuniggs, staronem. chuninc, cyril. k’nęz, čes. kněz atď. Okrem toho Slovania v čase svojho vstupu do všeobecnej histórie začiatkom VI. storočia podľa svedectiev Prokopia a Mauricia obývali podobne ako Gréci, Rimania, Kelti a Nemci, mestá a dediny,^[143] stavali domy, zapodievali sa poľnohospodárstvom, remeslami a kupeckým obchodom, bojovali ako jazdci i pešky, používali v obrane štíty atď., a nie ako Skýti a Sarmati, ktorí trčali ustavične pod chlpatými stanmi, alebo sa na vozoch a koňoch potĺkali z pastvy na pastvu, túžiac iba po lúpeži a koristi. Všetko toto a podobné, ak chceme spravodlivo a rozumne usudzovať, nám hovorí, že Slovania v V. storočí neboli ostatným Európanom takí ďalekí a cudzí, ako sa obyčajne, hoci mylne, myslí.