Zlatý fond > Diela > Starobylosť Slovanov v Európe


E-mail (povinné):

Pavol Jozef Šafárik:
Starobylosť Slovanov v Európe

Dielo digitalizoval(i) Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

12. Mravy, obyčaje, náboženstvo a právo

Ak obrátime ďalej pozornosť na mravy, obyčaje, náboženstvo, spoločenský poriadok a právo starých Slovanov, pokiaľ získavame o tom všetkom dôkladné zprávy už či z hodnoverných písomných prameňov alebo z ústneho podania starých a starostlivo ich porovnávame s mravmi, obyčajmi, náboženstvom, poriadkom a právom iných starých európskych kmeňov toho istého indoeurópskeho plemena, najmä Trákov,[123] Keltov, Nemcov a Litvanov, nájdeme medzi nimi takú príbuznosť, zhodu a podobnosť, že nám nemožno konštatovať iné, než že všetky tieto zbratané kmene museli sídliť tu v Európe spolu od nepamäti, utvoriť si podľa rovnakých vzorov ústavy a pravidlá domáceho i občianskeho života a potom sa nimi priebehom dlhých čias vzájomne delili. I z tohto hľadiska sú Slovania oveľa bližší kmeňom európskym než ázijskému plemenu, aj keď mali k týmto predsa ešte vždy omnoho bližšie než ku kmeňom severského plemena, hoci neskôr s niektorými z nich susedili, ba sa s nimi dokonca pomiešali, najmä s Čudmi na hornej Volhe, s Bulharmi v Moézii atď. Nemožno tu dôkladne a všestranne potvrdiť pravdivosť tejto výpovede podrobným uvádzaním sem patriacich dôkazov; stane sa tak celkom až po obšírnom opísaní i domáceho i občianskeho života starých Slovanov v druhej časti tohto diela. Tuná postačia nám zatiaľ iba daktoré príklady. Mytológia čiže bájoslovie dávnych Keltov, Nemcov, Litvanov a Slovanov má priveľa spoločného. Tak Kelti verili v dusov, Slovania v ďasov čiže desov, slovanského Perúna vzývali Litvania pod menom Perkunas, Lotyši Pehrkos, Staroprusi Perkunos, Góti Fairguns. Slovanská Prija (Venus)[124] nazývala sa u starých Škandinávcov Freya s prezývkou Vanadis, t. j. vendská bohyňa. Škandinávska Sif (staronem. Sippia, anglosas. Sib?), lotyšská Seeva je naša Živa (Ceres)[125] a Wöla naša víla. Škandinávsky Tyr (Mars)[126] sa u Slovanov oslavoval pod menom Tura,[127] z toho i sviatky Turíce, u Slovákov dodnes zmenené na Letnice. Starí Škandinávci uctievali zbožňovaného mudrca a hrdinu Kvasira z rodu Vanov, t. j. Vendov. Litovského pikulíka[128] poznajú i dávni, i dnešní Slovania. Český Plivník[129] vyskytuje sa u Prusov ako Pelvit, u starých Nemcov ako Pilwith, Pilwis, Belewitt; české pídimužík u Prusov parstuk, perstuk (porovnaj litov. pirsztas, t. j. prst), u Nemcov Däumling;[130] čes. skret, skřítek, poľ. skrzot, chorv. škrat, staronem. scrat, scrato, nem. schrat, schretel. Našu Devanu,[131] lužickú Dživicu, poľ. Dziewanu nie bezdôvodne možno porovnať s rímskou Dianou. Podobne aj iné staroslovanské božstvá a posvätné obrady majú svoje obdoby v mytológii nemeckej, litovskej, latinskej, gréckej, keltskej, napr. Dodola,[132] Kupalo,[133] Koleda, sobotky,[134] omaja, zmok čiže zmek atď. Nemenšiu zhodnosť nachádzame aj v národných obyčajach a zvykoch týchto tu spomínaných kmeňov. Starí Slovania v sporoch o medze pri vydávaní svedectva držali nad hlavou kus mačiny čiže trávy so zemou; tak isto svedčili Rimania i Nemci. Na znamenie odstúpenia poľa inému Nemci si upili vody, Slovania medoviny. Nespomenieme množstvo iných príkladov. Nemožno dokázať, že by dávni Slovania dakedy po mongolsky a turecky uctievali meč ako boha a pri prísahách strebali ľudskú krv.[135] Rozdelenie krajiny u Nemcov na sippa, sippia (gót. sibja, anglosas. sib), Friede atď. podobá sa slovanskému deleniu na župy, miry (v Pravde ruskej)[138] atď. Stupne a rozdiely medzi vojakmi a sudcami u Nemcov a Slovanov, ako už skôr u Rimanov, označovali sa tými istými číslami: v gótskych zákonoch sa spomínajú millenarii,[139] quingentenarii, centenarii a decani, a o veľkom srbskom županovi Nemanjovi[140] sa možno dočítať, že povolal na snem všetkých dôstojníkov a vladárov svojho panstva, všetkých desiatnikov, päťdesiatnikov, stotníkov i tisícnikov.[141] Názvy hodností a úradov u Trákov, Latinov, Keltov, Nemcov, Slovanov atď. často sú tie isté, napr. gót. zoapan, slov. župan; lat. rex, kel. rix, gót. reiks, čes. rek; gót. kuniggs, staronem. chuninc, cyril. k’nęz, čes. kněz atď. Okrem toho Slovania v čase svojho vstupu do všeobecnej histórie začiatkom VI. storočia podľa svedectiev Prokopia a Mauricia obývali podobne ako Gréci, Rimania, Kelti a Nemci, mestá a dediny,[143] stavali domy, zapodievali sa poľnohospodárstvom, remeslami a kupeckým obchodom, bojovali ako jazdci i pešky, používali v obrane štíty atď., a nie ako Skýti a Sarmati, ktorí trčali ustavične pod chlpatými stanmi, alebo sa na vozoch a koňoch potĺkali z pastvy na pastvu, túžiac iba po lúpeži a koristi. Všetko toto a podobné, ak chceme spravodlivo a rozumne usudzovať, nám hovorí, že Slovania v V. storočí neboli ostatným Európanom takí ďalekí a cudzí, ako sa obyčajne, hoci mylne, myslí.



[123] Trákovia — obyvatelia severovýchodnej časti Balkánskeho polostrova

[124] Venus — italská bohyňa krásy a lásky

[125] Ceres — italská bohyňa orby a úrody

[126] Mars — boh roľníctva a vojny

[127] Tur — slovanský boh svetla a plodnosti

[128] Pikulík — v slovenskej ľudovej tradícii prinášač šťastia

[129] Plivník — v českej ľudovej tradícii bytosť v podobe zmoklého kuraťa, ktorá poskytuje hospodárovi v dome bohatstvo

[130] Däumling (nem.) — piadimužík

[131] Devana — slovanská letná bohyňa, ktorej meno historikovia neskôr stotožňovali s rímskou Dianou, sestrou boha Slnka

[132] Dodola — v srbskej tradícii bytosť, ku ktorej sa obracali osobitnými hrami s prosbou o dážď

[133] Kupalo — bytosť, s ktorou sa spájajú svätojánske slávnosti

[134] Sobotky — slávnosti okolo svätojánskych ohňov

[135] Prokopiovo tvrdenie, že „Slovania žijú jednoducho a ako Huni“, možno vysvetliť čiastočne tým, že ako pyšný Grék oba národy pokladal za barbarov a teda rovnakých mravov, ináč zase Huni prevzali mnohé slovanské obyčaje, napr. medovinu miesto kumisu,[135] pohrebnú hostinu zvanú strava[136] atď. Pravdou je teda opak.

[135135] Kumys — kvasený nápoj z kobylieho mlieka

[135136] Strava — hostina po pohrebe, kar

[138] Pravda ruská — zbierka starého ruského práva, ktorú vraj vydal kijevský knieža Jaroslav Vladimirovič Múdry (1019 až 1058).

[139] Millenarii (lat.) — vojenskí velitelia, ktorým podliehalo tisíc vojakov. Podobne quingentenarii (500), centenarii (100) a decani (10).

[140] Stjepan Nemanja (1114 — 1200) — zakladateľ srbskej panovníckej dynastie

[141] Životopis sv. Simeona od Dometiana[141] z roku 1264: I prizva (roku 1195) vse vlasti car’stva svojego velikyje i malyje, desetniky i patidesetniky i s’tniky i tysuštniky. (V mojom rukopise str. 37.)

[141141] Dometian (Domentijan) — mních chilanderského kláštora na Athose, ktorý napísal životopis (1264) Stjepana Nemanju. Nemanja sa totiž stal mníchom tohto kláštora a prijal kláštorné meno Simeon.

[143] A to v chalupách a domoch roztrúsených (dieskénémenoi), ako vraví Prokopios, ktorý spôsob života možno vidieť ešte dnes u zadunajských Srbov v Turecku a Lotyšov v Rusku, čo opäť poukazuje na niekdajšiu spoločnosť a susedstvo týchto teraz od seba vzdialených národov.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.