Zlatý fond > Diela > Starobylosť Slovanov v Európe


E-mail (povinné):

Pavol Jozef Šafárik:
Starobylosť Slovanov v Európe

Dielo digitalizoval(i) Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 86 čitateľov

13. Staré mená miestne

Ďalej veľmi dôležitá a pozoruhodná je i tá okolnosť, že práve v tých krajinách, kde neskôr, t. j. v V. a VI. storočí, zjavuje sa pred našimi očami zrazu nespočetné množstvo Slovanov s rozličnými národnými menami, čiže v krajinách ležiacich okolo Tatier, udávajú spisovatelia grécki a latinskí už v oveľa starších časoch mená miest a riek s takým očividným slovanským rázom, že ich s nepredpojatou mysľou nijako nemožno neuznať za slovanské a privlastniť ich inojazyčným národom. Nemienime tu uvádzať slová, ponášajúce sa na slovanské iba zvukmi a závislé od falošného etymologického výkladu; ale myslíme tým slová jasné, svojrázne, typicky slovanské, od nepamäti až dosiaľ používané u Slovanov ako mená riek, vrchov a miest, kým u iných národov sú neobyčajné, také slová, ktoré obsahom i formou sú celkom a bezpochyby domáce, a nevyskytujú sa v nijakej inej európskej reči. Také slová sú napr. Srb, Črna čiže Čierna, Brzava, Pleso, Pleva, Morava, Chrbet, Sjever, Pjena, Potisie atď. Sirbi čiže Srbi, podľa Plinia (pred rokom 79 n. l.) a Ptolemaia (okolo roku 175) národ medzi Maeotom a Volhou, neďaleko dnešnej rieky Serpy.[144] Serbinum (Serbinon), podľa Ptolemaia mesto v dolnej Panónii, Serbetium, podľa Peutingerovej[145] mapy a Antoninovho itineraria[146] taktiež tam, obe sú azda to isté, najpravdepodobnejšie dnešné Srbac na Sáve. Tsierna, kedysi mesto, zrúcanina na terajšej rieke Čiernej,[147] vtekajúcej na hraniciach Uhorska a Valašska do Dunaja; v iných vtedajších prameňoch Zerna, Tierna. Bersobis, podľa zápiskov cisára Trajána[148] (roku 106) pri Prisciane,[149] Bersovia podľa Peutingerovej mapy a iných ešte v stredoveku známe mesto na terajšej rieke Brzave[150] v juhovýchodnom Uhorsku. Pelso, podľa Plinia, Aurelia Victora a iných najväčšie jazero v Panónii, neskôr zvané Blatno, čisto praslovanské, v Tatrách, na Morave, v Sliezsku i v Rusku známe pleso, t. j. jazero. Pelva, podľa Antoninovho itineraria mesto v dolnej Panónii, dodnes mestečko i riečka Pleva v Bosne. Maravios (Marabios), podľa Ptolemaia do Donu vtekajúca rieka neďaleko sídel spomenutých Sirbov. Karpates (Karpatés), podľa Ptolemaia a iných Tatry, t. j. Chrbet, Chrebet, ako sa dodnes volajú u Rusov takmer všetky podobné veľké vrchy; priľahlí Rusíni nazývajú Tatry Horby a u Chorvátov i Slovincov tak isto slovko chrib čiže chrb znamená vrch, horu. Savari (Sauaroi), podľa Ptolemaia a iných národ za Tatrami v Sarmatii, totožný s Nestorovými[151] Sjevermi.[152] Nechceme sa tu rozširovať o iných menách z tohto alebo z iného blízkeho obdobia, ako napr. Piena (Piengitae), Stulpini alebo Stlupi, Patisus čiže Pathissus (Potisie), Milareka, Streden atď., rovnako bez všetkých pochýb slovanských, uspokojac sa s tými niekoľkými spomenutými a ponechávajúc to každému nepredpojatému posudzovateľovi na uváženie, či možno tieto a podobné slová Slovanom brať a bez násilnosti odvodzovať z daktorého iného jazyka? Lebo všetky tieto slová: Srb, Srbec, Čierna, Brza, Brzava, Pleso, Pleva, Morava, Chrbet, Sjever atď. všeobecne sa používajú ako mená týchto lokalít od nepamäti až doposiaľ u všetkých, aj tých najodľahlejších Slovanov, kým opačne u iných staroeurópskych národov nemožno o nich zistiť najmenšej stopy. A či nie je teda zvrátené a nerozumné domýšľať sa, že ich Slovania až po svojom príchode z Ázie v V. storočí prebrali od iných národov, keďže ich u iných nebolo, ba čo viac, aj keby ich boli mali, jednako nie je možné, aby sa tak rýchlo a v takom množstve boli nahrnuli do slovančiny a v nej sa neustále rozširovali. Tieto a iné podobné zemepisné mená môžu nám teda poslúžiť plným právom ako závažné a hodnoverné svedectvo, že národ, medzi ktorým vznikli, bol od pradávna v Európe osadený slovanský národ.



[144] Serpa, správne Sarpa — posledný prítok Volhy z pravého brehu

[145] Konrad Peutinger (1465 — 1547) zachránil dielo o mape z 3. storočia, ktoré sa podľa neho nazýva Tabulae Peutingerianae

[146] Itinerarium Antonini (= Antoninov zoznam ciest) — najobsiahlejší itinerár, v ktorom sú zväčša zachytené cesty Rímskej ríše

[147] Čierna (rum. Cerna) — rieka v Rumunsku, ľavý prítok Dunaja pri Ršave

[148] Marcus Ulpius Trajanus (98 — 117) — rímsky cisár, ktorý z Dácie, rozprestierajúcej sa približne v Podunajsku, utvoril rímsku provinciu, poraziac Dákov r. 106. Jeho priateľmi boli historici Tacitus a Plinius ml.

[149] Priscianus — rímsky gramatik z počiatku 6. storočia, bol autorom najúplnejšej starovekej latinskej gramatiky a iných diel

[150] Brzava — Berzava, rieka vtekajúca v Juhoslávii do Temeša

[151] Nestor — údajný autor diela Povesť dávnych liet, ktoré tvorí prvé sústavné dielo o dejinách slovanských národov a najmä Rusov až do r. 1112. Dielo sa obyčajne nazýva aj Nestorov letopis.

[152] Sjeveri — podľa Nestora kmeň na ľavej strane Dnepra





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.