SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

7. Charakter možných priechodísk

No ešte vždy by sa mohlo myslieť, že ak nie v čase hunského sťahovania, pre vysvetlené už príčiny, teda predsa o niekoľko storočí včaššie sa Slovania odtrhli od ázijskej časti svojho plemena a privandrovali z Ázie do Európy, čím by sa čiastočne vysvetlilo, prečo nenachádzame u starých dejepiscov nijakej zmienky ani o ich minulosti v strednej Ázii, ani o ich výprave do Európy. Táto domnienka, na prvý pohľad nie nemožná, pri starostlivejšom skúmaní stráca všetku hodnotu a význam. Od známych nám čias nemohli Slovania do svojich neskorších sídlisk prísť odinakiaľ, iba ak by z východu, či už bránou kaukazskou alebo uralskou. Vieme však už, že od VI. storočia pr. n. l. celá táto oblasť, kde sa stýka Európa s Áziou, obsadená bola inými plemenami, najmä skýtskymi[30] národmi, cez ktoré sa nedalo prebiť do Európy nijakému veľkému a mohutnému kmeňu bez silných otrasov a bez vzbudenia zvláštnej pozornosti všetkých staroeurópskych kmeňov. Mnohé grécke osady na pobreží Čierneho mora a na Meote,[31] ktoré sa zapodievali obchodom a kupčili ďaleko na východe i severe, boli svedkami všelijakých tamojších udalostí a premien. Tých istých Masagétov,[32] Skýtov a Sarmatov, ktorí za čias Herodotových[33] i výprav Alexandra Veľkého sídlili pri Kaspickom mori, Kaukaze a Meote, našli a poznali tu i oveľa neskorší spisovatelia, Diodoros[34] Siculus, Mela,[35] Strabo,[36] Plinius[37] a iní. Dokiaľ tieto mohutné národy zaberali všetky spomínané priestranstvá, až dotiaľ ani jeden iný kmeň nemohol sa pretisnúť z Ázie do Európy bez branných síl a hlučných vojen. Sťahovanie sa takého ľudnatého národa, akým podľa všetkého bol staroslovanský národ, bolo by sa muselo diať alebo naraz v jednom ohromnom voji, alebo roztrúsené a v jednotlivých zástupoch. V prvom prípade takáto výprava bola by bývala podobne hlučná a hrozná ako výprava Hunov pod vodcovstvom Balambera[38] v IV. storočí, alebo Tatárov pod vodcovstvom Batu-chána[39] v XIII. storočí, a jej krvavé následky bola by istotne pocítila celá vtedajšia Európa. V druhom prípade bolo by ťažké, ak nie nemožné, rozptýleným jednotlivým zástupom a rodom prebiť sa násilím cez toľké šíky národov cudzích plemien, naďabiť na predtým už vysťahovaných svojich bratov, nájsť si povedľa nich hotové sídliská1[40] a spojiť sa s nimi v jeden kmeňový celok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[30] Skýtovia — spoločný názov pre kočovné národy v ruskej nížine

[31] Meota — Azovské more (lat. Palus Maeotis)

[32] Masagéti — skýtsky kmeň na východ od Kaspického mora

[33] Herodotos (ok. 485 — 424 pr. n. l.) — najstarší grécky dejepisec

[34] Diodoros (ok. 80 — ok. 21 pr. n. l.) — rímsky dejepisec, pochádzal zo Sicílie, podľa ktorej mal prímeno Siculus. Jeho dielo obsahovalo dejiny všetkých národov staroveku.

[35] Pomponius Mela (ok. 48) — rímsky zemepisec, ktorý podáva opis celého vtedy známeho sveta

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[36] Strabo (63 pr. n. l. — 19 n. l.) — rímsky zemepisec, ktorý sa zapodieva pôvodom národov a ich sťahovaním

[37] Caius Plinius Secundus (23 — 79 n. l.) — rímsky spisovateľ, ktorý má vo svojom diele aj zmienky o Slovanoch

[38] Balamber (Balamir) — prvý známy hunský panovník, spomínaný u Jornandesa

[39] Batuchan († 1255) — mongolský vodca, ktorý sa stal postrachom Európy. V rokoch 1235 — 46 si podmanil Rusko, zničil ostatné krajiny a napokon sa vrátil do oblasti Volgy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[40] Pravdivá je výpoveď J. Lelewela:[40] „Tak wielky i liezny naród, jak slowiański, nie przychodzi, tylko na miejscu wzrasta. Jego tedy przyjście słusznie do czasów blizkich arki Noego odnieść moźna.“ Dzieje Polski 1830, str. 14. A o niečo ďalej: „Owóź przed 2000 lat, i więcéj daleko, mieszkal pomiędzy wspomnionemi rzekami (t. j. Odrou, Vislou, Nemenom, Bugom, Pripeľou, Dneprom, Dnestrom, Dunajom), naród ten sam, który i dotąd mieszka, którego dziś jeszcze słowiańskim nazywają. Naród bardzo liczny, tylko w cale inne nazwiska nosił“[41] atď. Tamtiež str. 29.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[4040] Joachim Lelewel (1786 — 1861) — poľský dejepisec, ktorý po povstaní z r. 1830 žil v emigrácii, a to najprv v Paríži, odkiaľ ho však vláda pre styky s Marxom vypovedala; odsťahoval sa do Bruselu

[4041] Tak wielki i liczny naród… (poľ.) — Taký veľký a početný národ ako slovanský sa neprisťahúva, iba na mieste sa rozrastá. Jeho prisťahovanie možno teda oprávnene odsunúť do čias Noemovej archy… Tak teda pred 2000 i ďaleko viac rokmi býval medzi spomenutými riekami ten istý národ, ktorý aj dosiaľ býva, ktorý ešte dnes slovanským nazývajú. Národ veľmi početný, ale celkom iné názvy mal…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama