Zlatý fond > Diela > Starobylosť Slovanov v Európe


E-mail (povinné):

Pavol Jozef Šafárik:
Starobylosť Slovanov v Európe

Dielo digitalizoval(i) Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová, Peter Páleník.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 96 čitateľov

7. Charakter možných priechodísk

No ešte vždy by sa mohlo myslieť, že ak nie v čase hunského sťahovania, pre vysvetlené už príčiny, teda predsa o niekoľko storočí včaššie sa Slovania odtrhli od ázijskej časti svojho plemena a privandrovali z Ázie do Európy, čím by sa čiastočne vysvetlilo, prečo nenachádzame u starých dejepiscov nijakej zmienky ani o ich minulosti v strednej Ázii, ani o ich výprave do Európy. Táto domnienka, na prvý pohľad nie nemožná, pri starostlivejšom skúmaní stráca všetku hodnotu a význam. Od známych nám čias nemohli Slovania do svojich neskorších sídlisk prísť odinakiaľ, iba ak by z východu, či už bránou kaukazskou alebo uralskou. Vieme však už, že od VI. storočia pr. n. l. celá táto oblasť, kde sa stýka Európa s Áziou, obsadená bola inými plemenami, najmä skýtskymi[30] národmi, cez ktoré sa nedalo prebiť do Európy nijakému veľkému a mohutnému kmeňu bez silných otrasov a bez vzbudenia zvláštnej pozornosti všetkých staroeurópskych kmeňov. Mnohé grécke osady na pobreží Čierneho mora a na Meote,[31] ktoré sa zapodievali obchodom a kupčili ďaleko na východe i severe, boli svedkami všelijakých tamojších udalostí a premien. Tých istých Masagétov,[32] Skýtov a Sarmatov, ktorí za čias Herodotových[33] i výprav Alexandra Veľkého sídlili pri Kaspickom mori, Kaukaze a Meote, našli a poznali tu i oveľa neskorší spisovatelia, Diodoros[34] Siculus, Mela,[35] Strabo,[36] Plinius[37] a iní. Dokiaľ tieto mohutné národy zaberali všetky spomínané priestranstvá, až dotiaľ ani jeden iný kmeň nemohol sa pretisnúť z Ázie do Európy bez branných síl a hlučných vojen. Sťahovanie sa takého ľudnatého národa, akým podľa všetkého bol staroslovanský národ, bolo by sa muselo diať alebo naraz v jednom ohromnom voji, alebo roztrúsené a v jednotlivých zástupoch. V prvom prípade takáto výprava bola by bývala podobne hlučná a hrozná ako výprava Hunov pod vodcovstvom Balambera[38] v IV. storočí, alebo Tatárov pod vodcovstvom Batu-chána[39] v XIII. storočí, a jej krvavé následky bola by istotne pocítila celá vtedajšia Európa. V druhom prípade bolo by ťažké, ak nie nemožné, rozptýleným jednotlivým zástupom a rodom prebiť sa násilím cez toľké šíky národov cudzích plemien, naďabiť na predtým už vysťahovaných svojich bratov, nájsť si povedľa nich hotové sídliská1[40] a spojiť sa s nimi v jeden kmeňový celok.


[30] Skýtovia — spoločný názov pre kočovné národy v ruskej nížine

[31] Meota — Azovské more (lat. Palus Maeotis)

[32] Masagéti — skýtsky kmeň na východ od Kaspického mora

[33] Herodotos (ok. 485 — 424 pr. n. l.) — najstarší grécky dejepisec

[34] Diodoros (ok. 80 — ok. 21 pr. n. l.) — rímsky dejepisec, pochádzal zo Sicílie, podľa ktorej mal prímeno Siculus. Jeho dielo obsahovalo dejiny všetkých národov staroveku.

[35] Pomponius Mela (ok. 48) — rímsky zemepisec, ktorý podáva opis celého vtedy známeho sveta

[36] Strabo (63 pr. n. l. — 19 n. l.) — rímsky zemepisec, ktorý sa zapodieva pôvodom národov a ich sťahovaním

[37] Caius Plinius Secundus (23 — 79 n. l.) — rímsky spisovateľ, ktorý má vo svojom diele aj zmienky o Slovanoch

[38] Balamber (Balamir) — prvý známy hunský panovník, spomínaný u Jornandesa

[39] Batuchan († 1255) — mongolský vodca, ktorý sa stal postrachom Európy. V rokoch 1235 — 46 si podmanil Rusko, zničil ostatné krajiny a napokon sa vrátil do oblasti Volgy.

[40] Pravdivá je výpoveď J. Lelewela:[40] „Tak wielky i liezny naród, jak slowiański, nie przychodzi, tylko na miejscu wzrasta. Jego tedy przyjście słusznie do czasów blizkich arki Noego odnieść moźna.“ Dzieje Polski 1830, str. 14. A o niečo ďalej: „Owóź przed 2000 lat, i więcéj daleko, mieszkal pomiędzy wspomnionemi rzekami (t. j. Odrou, Vislou, Nemenom, Bugom, Pripeľou, Dneprom, Dnestrom, Dunajom), naród ten sam, który i dotąd mieszka, którego dziś jeszcze słowiańskim nazywają. Naród bardzo liczny, tylko w cale inne nazwiska nosił“[41] atď. Tamtiež str. 29.

[4040] Joachim Lelewel (1786 — 1861) — poľský dejepisec, ktorý po povstaní z r. 1830 žil v emigrácii, a to najprv v Paríži, odkiaľ ho však vláda pre styky s Marxom vypovedala; odsťahoval sa do Bruselu

[4041] Tak wielki i liczny naród… (poľ.) — Taký veľký a početný národ ako slovanský sa neprisťahúva, iba na mieste sa rozrastá. Jeho prisťahovanie možno teda oprávnene odsunúť do čias Noemovej archy… Tak teda pred 2000 i ďaleko viac rokmi býval medzi spomenutými riekami ten istý národ, ktorý aj dosiaľ býva, ktorý ešte dnes slovanským nazývajú. Národ veľmi početný, ale celkom iné názvy mal…

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.