Slovanské starožitnosti I

750 — 494 pred Kr. Gréci nadobudli, nevedno, či svojím obchodovaním s adriatickými Venetmi, či obchodovaním Féničanov a Kartágincov alebo pontských [655] a massilských [600] osadníkov so severozápadnými krajinami Európy, akési temné znalosti o rieke Eridane [Hesiodov opravovateľ 750 — 700, Pherecydes 520], tečúcej do severozápadného mora, o blízko ležiacej jantároplodnej krajine a v nej sídliacich Venedoch (§ 8. č. 1.).

550 — 513 Národ Neurov, opustiac svoje staré sídla, sa sťahoval do končín Budínov (§ 10. č. 3. 5.).

513 Výprava perzského kráľa Dareia proti Skýtom a jeho domnelé ťaženie cez zatatranské krajiny, obývané Budínmi a Neurami (§ 10. č. 3. 5. § 13. č. 4.).

494 Mylné prenesenie mena Eridanus na rieky Padus a Rhodanus a zmätenie severných Venedov s adriatickými Venetmi u Aeschyla [494], Euripida [440], Skylaxa [360] a i. (§ 8. č. 1.).

460 — 444 Herodotos, zdržiavajúc sa v gréckych osadách na Ponte, zozbieral v Olbii dôležité správy o Budínoch, Neuroch a Borystheneitoch čiže nesprávne tak menovaných Skýtoch roľníkoch a oráčoch, poddaných pôvodným Skýtom (§ 10. č. 3 — 6. § 13. č. 2.).

388 — 382 Veľké ťaženie Keltov od západu na východ: usadenie sa Bójov v neskoršom Bojoheme. Zovretie Slovanov v tej krajine (§ 11. č. 8. § 17. č. 8.).

350 — 336 Vpád Keltov do Ilyrika a Panónie; vyhnanie starých Venedov čiže Slovanov z Podunajska k ich súplemenníkom za Tatry. Rozširovanie sa Slovanov na severe i východe, utláčaných Keltmi preniknuvších až za Tatry [216] (§ 11. č. 8 — 11. § 17. č. 4 — 11.).

340 — 320 Góti a iní Nemci násilne obsadili jantároplodné brehy, zobrali ich Slovanom a podmanili si slabých Litvanov (Aestov) (§ 18. č. 3. 7. § 19. č. 3 — 4. porov. § 8. č. 1.).

280 Západné končiny Skýtie čiže časť baltického pomoria od Visly až k Rižskej zátoke sa u Timaea nazýva Bannoma, t. zem Vannov čiže Vendov (§ 8. č. 2.).

100 — 1 Susedenie Alanov s Vindmi (Vanmi); túlanie sa dobrodružných Škandinávcov po Slovanoch i Sarmatii. Vojny Alanov (Asov), Vanov (Vindov) a Jotvov (Čudov). Počiatok dejov zvečnených v Edde (§ 8. č. 11. § 16. č. 10. § 18. č. 9.).

58 Vindskí kupci, prihnaní morskou búrkou k brehom Germánie, boli tu zajatí a poslaní ako dar batavského kráľa prokonzulovi Galie, Q. Metellovi Celerovi (§ 8. č. 3.).

50 — 2 pred Kr. Zatmená a nejasná pamiatka o príchode Rimanov do krajín Vendov a Litvanov kvôli zmeraniu zatatranských zemí za Iulia Caesara a cisára Augusta (§ 8. č. 12.).

1 — 100 po Kr. Starožitnosť menuje predkov neskorších Slovanov a Antov Srbmi (Spormi) (§ 7. č. 15 — 18. § 9. č. 3.).

79 Plínius menuje medzi národmi sídliacimi od Baltického mora k Visle Venedov, v susedstve Sarmatov, Scirov a Hirrov, a medzi obyvateľmi zamaeotskej zeme Serbov (§ 8. č. 4. § 9. č. 2.).

100 Tacitus opisuje povahu a mravy Venedov, sídliacich uprostred medzi Germánmi, Peucinmi, Sarmatmi a Fennmi, síce krátkymi, ale preukaznými slovami (§ 8. č. 5.).

106 Po opanovaní Dácie zabiehali Rimania až do venedských končín. Dvojitý rímsky val za Dnestrom (§ 22. č. 7.).

166 Markomanská vojna vyhnala Nemcov a zvyšky Keltov z ich nadodrianskych sídel. Tlačenica čudských a uralských kmeňov v Pouralí a na Volge i Done. Posúvanie sa slovanských národov na západ: vystúpenie Venedov a Veletov na baltickom pomorí. Prevaha Nemcov medzi Odrou a Vislou klesá: Góti ustupujú pred Venedmi (§ 8. č. 6. § 18. č. 4 — 8. 9. porov. § 25. č. 2.).

175 — 182 Ptolemaios určuje, hoci veľmi neurčito, v nesmiernom priestranstve svojej Skýtie a Sarmatie sídla ako Venedov, Slovanov a Srbov, tak aj mnohých iných drobných slovanských národov (§ 8. č. 6. § 9. č. 2. § 10. č. 7 — 12.).

180 — 250 nasl. Lopotné vysťahúvanie sa nemeckých národov (Gótov 180 — 215, Vandalov a Burov 200 nasl., Burgundov a Gepidov pred 245, Scirov, Herulov, Turcilingov a i.) z oblastí Odry a baltického pobrežia do Dácie, na Čiernomorie, do Uhier, k Rýnu a hornému Dunaju atď., a tiché usadzovanie sa Slovanov v ich uprázdnených sídlach (§ 18. č. 4 — 8. 9. porov. § 25. č. 2.).

192 — 306 Boje tatranských Karpov (Chorvatov), spolčujúcich sa s Nemcami, proti Rimanom (§ 10. č. 10.).

250 — 300 Marcian Herakleotský spomína Venedskú alebo Vindskú zátoku (§ 8. č. 7.).

253 Caesar Volusianus viedol vojnu s Vandalmi, Finnmi, Galindmi a Venedmi a vystatovačne si pripisoval víťazstvo nad nimi (§ 8. č. 9.).

332 — 350 Ermanarik, bojovný kráľ Gótov na Čiernomorí, viedol v zatatranských krajinách dlhé a krvavé vojny s Venedmi. Podmanenie mnohých slovanských národov (§ 8. č. 13. § 18. č. 7.).

375 Veľký prechod Hunov cez Volgu a Don do Európy. Porážka Gótov a mierové zväzky Hunov so Slovanmi (§ 8. č. 13. § 15. č. 5.).

380 — 487 Longobardi, tiahnuci z Germánie na východ, vpadli do krajiny nazývanej Anthaib a Banthaib, t. zeme Antov a Vendov (§ 8. č. 10. § 18. č. 6.).

384 Vpád zúrivého kráľa Vinithara do krajiny Antov. Hanebná poprava kráľa Antov Boža (Boos), jeho synov a sedemdesiatich veľmožov. Pomstenie sa Hunov Gótom pre túto neprístojnosť (§ 8. č. 13. § 15. č 5.).

422 V Peutingerových knihách sú dvakrát označené sídla Slovanov, raz za Tatrami (alpes Bastarnicae) slovami Venadi Sarmatae, druhýkrát na Čiernomorí, medzi riekami Danubius a Agalingus, slovom Venedi (§ 8.č. 8.).

433 — 453 Slovanské národy, väčšinou poplatné Hunom, žijú s nimi v mierových zväzkoch. Stopy Slovanstva v Uhrách, blízko Attilovho stanovišťa: Satagovia, proso, med, pohrebné hody nazývané k Attilovej cti strava atď. Slovania sa dlho potom u cudzincov, zvlášť Nemcov, nazývajú Huni (§ 11. č. 10. § 15. č. 5.).

469 — 476 Po páde Hunov [469] a Rimanov [476] Slovania hromadne vystupujú zo svojich starobylých sídel a šíria sa na juh i západ, k Dunaju i Labe (§ 25. č. 2. nasl.).