Dobrá bolesť, čo dá pojesť

Milina, Dorka, predošlý.

MILINA (elegantne oblečená, vstúpi prostriedkom): Tie balíky zanes do spálne!

DORKA (nesie balíky): Áno, prosím. (Odíde vpravo.)

MILINA (pozerá na podlahu): Ach, čo je tu naliateho! Ten starý somár dovlečie plnú putnu vody, ako by šiel oheň hasiť, a poleje celú podlahu.

DOMOVNÍK (urobí komickú poklonu).

MILINA: Dorka!

DORKA: Prosím?

MILINA: Poutieraj tu tie kaluže, čo ten starý medveď tu povylieval. (Prezerá noviny na stolíku.)

DORKA: Prosím. (Vezme zpoza kulisy handru, zbadá domovníka, zalomí rukama, utiera podlahu.)

MILINA: Taký neokrúchaný motúz, všade sa moce, i tam, kde ho nie je treba, a narobí špiny.

DORKA (odnesie handru za kulisu, hrozí tajno domovníkovi, tento ukazuje, aby mlčala. Ona vojde do spálne s potuteľným úsmevom).

MILINA (prejde medzi kulisy a volá do spálne): Tie balíky rozbal a topánky aj ostatné veci daj na miesto. Rozumieš?

DOMOVNÍK (po prstoch prejde ku dverám, prežehná sa, vybehne von, no dvermi pleskne).