ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Lipian, predošlý.

(Očuť klopať.)

JARSKÝ: Svobodno!

LIPIAN: Servus amice! Či ma ešte poznáš?

JARSKÝ: Vítaj, Paľko, môj! Vítaj! (Vrelo ho objíme a bozká.) Akej šťastnej náhode môžem ďakovať túto tvoju vzácnu návštevu?

LIPIAN: Veru, veru, šťastnou náhodou a či lepšie rečeno dobrou protekciou, dostal som sa za správcu do tunajšej dielne na vyrábanie hospodárskych strojov.

JARSKÝ (natešene): Čože? Ty bývaš tu? V našom meste?

LIPIAN: Áno, tu. Už som vaším občanom. A sotva že som sa tu koľkosi ohrial, už ma moje srdce plné priateľskej lásky ťahalo k tebe.

JARSKÝ: To je pekné od teba, že mi ostávaš verným priateľom. No, teraz sa budeme často schádzať. Nech sa ti páči, sadkaj si! (Núka mu miesto.)

LIPIAN: Ďakujem. (Sadne si.) Ja sa teším, že naše starodávne priateľstvo po päťročnej prestávke zasa znova bude prekvitať.

JARSKÝ: To sa rozumie, budeš naším každodenným hosťom. (Ponúkne ho cigaretou.) Nech sa ti páči!

LIPIAN: Ďakujem ti. (Vezme cigaretu.)

JARSKÝ (si vezme tiež a zapáli Lipianovi i sebe, prisadne si): A jako sa máš, Paľko? Si ešte stále svobodným?

LIPIAN: Tak na polo.

JARSKÝ: Ako to?

LIPIAN: Dva roky som už zasnúbený s dcérou Drahošovou.

JARSKÝ: So slečnou Evou Drahošovou?

LIPIAN: Áno. Poznáš ju?

JARSKÝ: Pravdaže ju poznám. No, to ti, brat môj, gratulujem. (Podá mu ruku.) To je dievča comme il faut.

LIPIAN: Dosiaľ som spokojný so svojou voľbou. Ona celkom zodpovedá mojim ideálom, ktoré som od mladosti sníval o láske a šťastí rodinnom.

JARSKÝ: A kedyže hodláte urobiť ten vážny krok do prístavu manželského šťastia?

LIPIAN: Onedlho. Čakal som len na toto miesto. Ona príde si obzreť byt k vôli zariadeniu — dnes-zajtra ju čakám — a keď sa jej byt zapáči, nuž v najkratšom čase sme svoji. A ty, ako čujem, si už druhý rok ženatý a máš milú a driečnu žienku, si šťastný.

JARSKÝ: Nuž, veď hej, bol by som úplne šťastným, keby moja žena bola zdravá.

LIPIAN: A je nezdravá? Čo jej chýba?

JARSKÝ: Ona je veľmi nervózna.

LIPIAN: Nervózna? No, to je nič. To nech ťa netrápi, nervóza je dnešného času modernou chorobou, na ktorú dnes takmer každá dáma stone. Ba, hovorí sa, že všetky deti ženského pohlavia tento neduh už so sebou na svet donášajú. — Iní zasa tvrdia, že je to zlý návyk, ktorý sa stáva chorobou.

JARSKÝ: No u mojej ženy je to skutočne choroba, povážlivá choroba. Jej nervové záchvaty sú strašné.

LIPIAN: Z čoho to súdiš?

JARSKÝ: Z príznakov. Všetko nemilé ju hneď nadmieru rozčúli, každý najmenší odpor ju natoľko rozdráždi, že sa začne triasť, padá do mdlôb, dostáva kŕče a dlho to neraz trvá, kým sa jej zasa nervy utíšia.

LIPIAN: A čo hovorí lekár?

JARSKÝ: Nevie to pochopiť, že pri tak častých a silných záchvatoch je srdce v úplnom poriadku, chuť na jedenie dobrá, spánok znamenitý a výzor kvetúci.

LIPIAN (pre seba): Dobrá bolesť, čo dá pojesť.

JARSKÝ: Lekár hovorí, že je to zvláštny, v jeho lekárskej praksi dosiaľ nevyskytnuvší sa pád, ktorému musí osobitné štúdium venovať.

LIPIAN: Ja by som, dľa toho, čo hovoríš, súdil, že je toto práve jednoduchý pád obyčajnej modernej nervózy, ktorá spočíva najviac na svojvoľnej rozmarnosti a tá sa dá sebazaprením a energiou isto vyliečiť.

JARSKÝ: Nemyslím. Škoda, že ti nemôžem svoju žienku predstaviť, práve dnes má zasa svoj trápny deň, od rána narieka na nervy. (Ukazuje mu knihu, z ktorej v prvom výstupe čítal.) Ako vidíš, už sám miesto zákoníka študujem lekársku vedu — čítam o nervóze — aby som úbohej mohol pomôcť.

LIPIAN: Si, ako vidím, veľmi dobrým manželom. (Stranou.) Slaboch — papuča. (Vstane — k Jarskému.) No, buď bez starosti, neduh tvojej milej žienky vylieči sa isto. Buď len trpelivý, čo mesiace nezmôžu, zvŕtne doba a ty si spomenieš, že tvoj priateľ mal pravdu.

JARSKÝ: To je potešiteľná diagnóza. Vďaka ti, Paľko. A čo, ty sa už sberáš?

LIPIAN: Odpusti, musím ešte niekoľko povinných návštev dnes vybaviť. Keď dovolíš, prídem druhýraz.

JARSKÝ: Vieš čo, Paľko, nech sa ti páči v nedeľu na obed. Bude u nás malá spoločnosť, aspoň sa oboznámiš s našimi priateľmi.

LIPIAN: Prosím, vďačne prijímam milé priateľské pozvanie. (Podá mu ruku.) Vyríď milosťpanej moju hlbokú poklonu a úctyplný rukobozk. — Servus!

JARSKÝ: Servus! Do videnia v nedeľu!

LIPIAN: Do videnia!