Zlatý fond > Diela > Dobrá bolesť, čo dá pojesť


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Dobrá bolesť, čo dá pojesť

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Andrea Jánošíková, Martin Hlinka.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 66 čitateľov

Výstup 17.

Milina, predošlý.

MILINA (stretne sa vo dverách s Jarským): A ty odchádzaš?

JARSKÝ: A ty, už prichádzaš? (Vráti sa.)

MILINA: Áno — bolo mi tam nudno samej.

JARSKÝ: Ja som si to myslel a preto som sa vybral za tebou.

MILINA: Aký si láskavý…

JARSKÝ (stranou): Zdá sa byť akousi zarazenou.

MILINA (stranou): Takým akýmsi divným sa mi zdá byť. (Odloží klobúk.)

JARSKÝ: Nuž veď chcem, že by si mi prekvitala.

MILINA: Počkaj, mužík môj, až sa len z Tatier domov navrátim, ani ma nepoznáš.

JARSKÝ: Ja som zvedavý, či sa tam vyliečiš?

MILINA: Zdá sa mi, že aj Ružičkovci idú do Tatier.

JARSKÝ: To by ste mohli ísť spolu.

MILINA: V nedeľu prídu oni k nám, dohovoríme sa.

JARSKÝ: Aj Ružičkovci prídu? To nás bude dosť.

MILINA: Nuž veď toho Lipiana si nemal pozvať. On mi je nesympatickým, ba skoro až protivným.

JARSKÝ: Milinka, nuž veď ho ani neznáš.

MILINA: Videla som ho už dvakrát, ale hneď na prvý pohľad bol mi strašne nesympatickým. A keď v nedeľu dojde, ja sa budem veľmi zle cítiť.

JARSKÝ: Musíš sa premôcť, anjel môj. Ja už nemôžem pozvanie odvolať.

MILINA (vzdorovito): No a keď on bude pri stole — ja k stolu nepôjdem.

JARSKÝ: To by bolo detinské jednanie. To len neurobíš.

MILINA: Ba urobím, just urobím; ja Lipiana za hosťa nechcem.

JARSKÝ: Nuž dobre, keď ty nechceš Lipiana za hosťa, ja nechcem Vrbického, beztoho je už každému nápadné, že sa toľko k nám vláči a ty že si k nemu taká láskavá.

MILINA (zadiveno): Čože? Čo to hovoríš?

JARSKÝ: Že keď ty Lipiana nechceš čo hosťa uvítať v dome, že ja nechcem, aby Vrbický k nám dochádzal.

MILINA: A ty ma s Vrbickým upodozrievaš? Ó, ja nešťastná!

JARSKÝ: Ja nie, ale celé mesto. A nie je div, že vás berú v reč. On je mladý, driečny muž, ty mladá žena, a vidia vás stále spolu — nuž vás ohovoria.

MILINA: A ty tým klebetám veríš? Ty ukrutník! To ja neprežijem! (Lapá sa za hlavu a srdce.) Ach — moje — nervy — moje — nervy. (Klesne na pohovku a s pohovky svezie sa na zem.)

JARSKÝ: Milinka — Milinka! — Pre Boha, spamätaj sa! Prosím ťa, spamätaj sa! (Zazvoní, kľakne k Miline a tre jej ruku a hladká tvár.) Milinka, ja som nič zlého nemyslel. Ty ma nerozumieš. Dorka! Dorka!

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.