Výber z knižne nevydaných básní, napísaných do roku 1918

Prepusti, Pane, služobníka, čo nikdy nemal pravej viery, už v jeho srdci starosť vzniká. Prepusti, Pane, služobníka! Prepusti, Pane, služobníka, čo s vášňou činil zlé i dobré, a teraz celou dušou vzlyká: Prepusti, Pane, služobníka! Prepusti, Pane, služobníka, čo slovám tvojim nerozumel. Viem, tvoja láska preveliká: Prepusti, Pane, služobníka! Prepusti, Pane, služobníka, čo v mladosti už zošedivel, by nebola mu spásou dýka. Prepusti, Pane, služobníka.

Synu môj biedny, doráňaný, viem, krvácajú tvoje piesne, viem, plný rán si, pochýb tiesne, synu môj biedny, doráňaný. Synu môj biedny, doráňaný, a predsa bárs’ ťa úmor vábi, nezomrieš, lebos’ strašne chabý, synu môj biedny, doráňaný. Synu môj biedny, doráňaný, ty musíš premôcť rodné zlosti, len potom zložiť v hrobe kosti, synu môj biedny, doráňaný.