ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sklon dňa nablízku, západ rudo horí. Je tíš, ni lístok hne sa, v vzduchu mori sa mušiek drobných hemží hajno bzučné, sa skvúcim nebom končiar nebotyčne v chlad dolín hľadí s pýchou obrov mocných… Už prebúdza sa život živlov nočných a mojou dušou tiahnu, tiahnu trudné dumy; v nich zašlých vekov dmú sa veľké šumy a okom ducha vidím slávne deje ríš kultúr zapadlých, jak v nich sa chveje nevšedných duchov kolosálna tvorba — hier rôzny kult i rôznych bohov borba o prvenstvo a moc, o tróny skvúce, zas zástupy zriem a sŕdc holdy mrúce pri modlách zo zlata a drahokamov, nad nimi švihár mocných sveta pánov… Tok dejín valí sa a živo výska, tu úzkym korytom sa v hĺbku vtíska, zas šírou stepou slávou veletoku sa kúpe a mne — slza perlí v oku.