Výber z knižne nevydaných básní, napísaných do roku 1918

Na Zenit vyšinul sa nebies Zlatý Vták, sa striasol v barvách éterickej dúhy a v srdce ľudí kľudných sadol mrazný ľak, až skrehla vrelá krv na kremeň tuhý. I zaspievali jarou kvetné dúhy a zaplesali vtáci, sťaby čarný slák sa tknul strún spevnej, žitím vrelej túhy a zaplál kobár, ohybný sťa rudý mak. I Kozmos splesal celý, ale ľudí sa dotknul divý, placho-nemý, smutný stesk, čo iba divá válka v prsiach budí: Že ak by razom zhasnul slnca živý blesk, že keby vymrel oheň z slnca hrudi… A razom zachveli sa zeme údy.