ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V lone bájnych vrchov tichou dolinou, kde dakedy anjel pokoja rozopäl perute, vznášal sa nad ľudom pokojným srdcom, čistým dušou, tam na úpätí Tatier nebotyčných, kde rastú jedlí velikáši, tam, kde štíhle devy hľadia nežným zrakom a mládencov veselý kruh dubčil nohou bystrou — v kole… Tam dnes stenanie zneje v chatách a strnuté oko starcov, detí ziera k modrine nebesklona, dolina tichá driev, no teraz údolím plaču sa stala, dolinou vzlyku, horkých sĺz. * Bože, a vrah ten v prestol sadá, by kochal sa v mŕtvol nepohnutí, berlu do krvi vrelej omočil, hruď zverskou radosťou otočil a ide súdiť tých, čo ľúbia Pravdu, v ktorých plápolá plameň záchvatu za slobodu, matku to pokoja… Bože — dokedy sudba táto ešte chvieť sa bude nad zbiedenou hlavou, či ešte nedospel rod náš ubitý k martýrstva skvelej korune? Dokedy, pokiaľ — ešte dlho krvipar vystupovať bude pred tvoj trón, spravodlivý Pane, dokedy? Kto by znal žitia knihu, jej tajuplné znaky, obraty. Dokedy? To ty vieš jediný! Ktozná! A snáď zaslúžená bola, ktorou si nás ubil, rana tvrdá, hrozná, ťažká, Pane, tresci vinníkov sbory — hnev tvoj nech božský zahorí nad našou hriechmi sklonenou, utýranou, zbitou šijou, však nedopúšťaj hriechu odmenu na útlosť detskej nežnej hrudi, na nevinné ňadrá devíc, na matiek plodné lono, nie na sšedivenú hlavu, nie, nie! Na nás nech letia strely, čo slepí sme, hriešni, biedni a chceme viesť ľud bezúhonný, nie, ľud nie, nedopusti naň krivdy, milostive ho chráň. Ach! Či snáď niekto vyzná sa? Hej! Nech sprší spravodlivosť tvoja na hajno bludných, zradných hyen, Jehovah mocný, tetragram ty svätý, vyplieň ich v prchlivosti svojej, nech síra Sodomy ich ničí a pekla plamy dusia v hŕbu, nech zem je holá pod nimi, neplodí ni semienka viac, nech Tatier granit na nich padá, zošli pekelný jed hada na nich, čo vraždia nevinnosť, báj mladosti a sviežosť síl, bože, hnev tvoj volám na nich! Repcem! Hreším. To dobre viem, no ja vriem pomstou Kaina, ubi ma, Pane, zdeptaj, znič a zhyniem spolu s nimi rád, však nech zmizne ten zabielený, zovňajškový, okrášlený hrob hnisu neprávosti, vraždy, nech zmizne navždy, navždy, navždy!