Zlatý fond > Diela > Historia posvätnej piesne slovenskej a historia kancionálu


E-mail (povinné):

Ján Mocko:
Historia posvätnej piesne slovenskej a historia kancionálu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Marián André, Katarína Tínesová, Andrea Jánošíková, Miroslava Lendacká, Patrícia Šimonovičová, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 58 čitateľov

Tretie vydanie z r. 1647

Výtisk tohoto vydania našiel som v Čáčove u môjho cirkevníka Jána Bartoň Pešťana, ktorý ho dobre opatrujúc, pred zkazou zachránil. Titulného listu síce nemá, teda ani rok, ani miesto tlače; ale počtom piesní stojí medzi druhým a štvrtým vydaním, deliac sa od tisku Brewerovho, a preto držím ho za tretie vydanie, ktoré dľa Václava Kleycha vytlačeno bolo v 12o, bez predmluvy r. 1647 v Trenčíne u Doroty Vokálovej. S tým sa cele shoduje môj výtisk. Je formátu dvanástorkového, složky začínajú sa písmenou B. a siahajú po Kk., má strán 757. Listy registríku nie sú číslované. Predmluvy pozdravov, nôt nemá, sloky nie sú číslované, ale značkami oddelené. Vnútorné záhlavia sú tie isté, čo v prvom vydaní, od nehož sa len v tom delí, že má o niekoľko piesní viac. Papier i tlač sú chatrné.

V ten čas bol farárom v Trenčíne Jonáš Hadík (od r. 1645 — 1657) a bez pochyby pod jeho dozorom tlačil sa kancionál tento. Týmto vydaním začína sa kancionál, čo sa piesní týka, rozmnožovať, trebárs táto snaha tu len skromne vystupuje. Pridané sú totiž nasledujúce piesne:

Hospodine, což jsou mnozí nepřátelé moji Žalm 3. str. 713.

Děkujiť, Pane milý, Bože Otče na výsosti str. 547.

Kriste, Synu Panny v poslední hodinu st. 347. Pohrebná, má len jednu sloku.

Odpusť, Hospodine, lidu mému; písnička postnímu času přináležející str. 743.

Jediná z týchto málo piesní udržala sa v kancionáloch až po dnes, totiž: Děkujiť Pane milý, Bože Otče na výsosti. Že je to ponáška na Tranovského preklad: Děkujiť, milý Pane, z daru otcovské pomoci, je patrné; len že rozvedená ponáška, lebo z počiatočných písmen slôk skladá sa meno: Doktor Martin Luter. Porovnanie oboch piesní, rečou, rytmom tak nápadne podobných, činí pravdepodobným, že sám Tranovský je pôvodcom tejto ponášky. Táto a Slyš, o věrná duše na str. 763 boly by tie piesne, ktoré sa z pozostalosti Tranovského zachovaly a pozdejšie do kancionálu prijaté boly. V kancionáli tomto, kde pieseň táto po prvý raz je vytlačená, stojí nad ňou poznamenané: „Z německého jazyka preložená: Ich dank dir lieber Herr.“ Táto poznámka je nesprávna, preto z pozdejších vydaní je vynechaná, lebo prekladom je: Děkujiť milý Pane, z daru otcovské pomoci.




Ján Mocko

— evanjelický kňaz, cirkevný a literárny historik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.