Zlatý fond > Diela > Historia posvätnej piesne slovenskej a historia kancionálu


E-mail (povinné):

Ján Mocko:
Historia posvätnej piesne slovenskej a historia kancionálu

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Marián André, Katarína Tínesová, Andrea Jánošíková, Miroslava Lendacká, Patrícia Šimonovičová, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 53 čitateľov

Štvrté vydanie z r. 1653

Majiteľom výtisku, ktorý som mal v rukách, je p. biskup Bedrich Baltík. Prvé dva listy mu chybujú, počína sa složkom B. 2. Má predmluvu Tranovského, ale bez počiatku; naproti tomu nemá Napomenutí kantorům potřebné, ani latinské pozdravy priateľov. Piesne mnohé sú notami opatrené a sloky číslované. Je osmorkového formátu a má krem soznamu piesní 753 strán. Pridané sú k nemu modlitby s nápisom: „Krátké modlitby z Svatého Písma vybrané a na každý den užitečné k užívaní, tolikéž i spovědní a při velebné Svátosti modlitby přidané. Vytištěn v Levoči u Vavřince Brewera Léta P. MDCLIII.“ Modlitby idú po stranu 32., konec chybuje. Je to prvé vydanie kancionálu, k nemuž i modlitby sú pripojené.

K tomuto kancionálu pripojeno je 47 piesní. Kto bol jeho vydavateľom, neni mi známo; avšak z pridaných piesní možno o ňom tvrdiť, že rozmnožiac piesne, nezvýšil cenu kancionálu. Krem dvoch, všetky ostatné prejal z Pribinovho katechismu, z nehož už Tranovský bol vyňal, čo za vhodné uznal. Sú to z väčšej čiastky domáceho pôvodu, ktoré v ten čas mohly vyhovieť požiadavkom, ale prenesené do nasledujúcich století, nepozdvihly cenu kancionálu nášho. Vydavateľovi treba ďalej vytýkať, že i v tom konal proti osvedčenému vkusu a taktu Tranovského, že prevzal staršie, chatrnejšie preklady niektorých piesní, z nichž už boly podarené preklady. Na pr.: Lutherova pieseň: Es woll uns Gott gnädig sein je v znamenitom praklade Tranovského: Budiž nám Bůh milostivý, no vydavateľ priložil ešte i starší a menej podarený preklad: Smiluj se, Bože, nad námi str. 456. Alebo Müllerova pieseň: Hier lieg ich armes Würmelein, bola už v preklade Tranovského: Teď já zde bídný červíček str. 1102, ale to nevadilo vydavateľovi, aby nepridal ešte i Pribišov chatrný preklad tejže piesne: Ach já nevolný chrobáček str. 1032. Do tej istej chyby upadali aj pozdejší vydavatelia.

V tomto vydaní sú dve piesne, ktoré vydavateľ nevyňal z Pribišovho katechismu, ale bez pochyby z písaných sbierok, medzi nimi „Poslyš člověk všeliký“ str. 692 s nápisom: „Písnička nábožná, kterak člověk křesťanský v kříži má se potěšovati,“ od Paulusa Czernáka složená; je to akrostich na meno Pavla Černáka a nie Čenaka, ako sa v terajších vydaniach mýlne udáva. Kedy žil Černák, neviem. Pravdepodobne ešte pred Tranovským, a že jeho veršovnícke plody neobmedzily sa na túto jedinú pieseň, je istá vec. Z tohto ohľadu niektoré akrostychy dobrú službu nám preukazujú. Známe výlučne z nich mená niektorých skladateľov piesní, jako: Bánovského, Cenglera, Krišpína a Černáka a tak známe aspoň z čiastky tých veršovníkov najstarších, jimž treba pripísať prvotiny našich cirkevných spevov. Medzi nimi sú piesne, ktoré predpokladajú zručnejších a umelejších veršovníkov. Na pr.: Ach, já člověk ubohý, nešťastný, co sobě mám počíti, a kde se obrátiti v této mé nouzi, jenž jest z vůle Boží, v nejž slovo „vůle Boží“ v rozmanitých zmenách, ako refrain z každej sloky vyznieva.

Neznámy vydavateľ i v tom nasledoval Pribiša, že spisovnú reč značne slovenčil.

Piesne z Pribišovej sbierky prejaté, pre usporenie priestoru, označujem číslicou, aká v terajších vydaniach kancionálu pri patričných piesňach stojí. Piesne tie sú nasledujúce: 37, 63, 224, 335, 344, 345, 347, 395, 397, 428, 516, 517, 522, 525, 532, 602, 619, 714, 800, 820, 845, 851, 883, 901, 941, 966, 976, 979, 986, 265, 553, 577, 629.

Krem týchto prejal zo sbierky Pribišovej nasledujúce piesne, ktorých v terajších vydaniach kancionálu niet viacej:

Ach, ach, milí křesťané. Vyhnanců z českej zemi naříkání.

Svátečné dni svěťme.

Ach, člověče milý, přestaniž hřešiti.

Když tě již, světe milý, opouštím. Pribišova. Akrostich na meno Katariny Thurzo.

Všemohoucí věčný o Bože můj. Píseň člověka bez viny v žaláři sedíciho.

Přeukrutné mé neštěstí. Naříkání na ukrutnost nepřátel.

V velkej žalosti sme položeni.

Když čas přijde dni soudnému. Staročeská.

Ach, já člověk úbohý, nešťastný.

Uslyš modlitbu mou, Pane!

Z hlubokosti hříchů mých.

Ježíši narozený, deťátko mé milé. Má len 6 slok, ktoré sa cele shodujú s piesňou. Ježíši milosrdný, krem počiatku. V našich kancionáloch je počiatok zmenený, a 3 sloky sú pridané.




Ján Mocko

— evanjelický kňaz, cirkevný a literárny historik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.