ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Viac než storočné potláčanie cirkve našej a menovite kruté prenasledovanie pod cisárom Leopoldom I., preriedilo literárne pamiatky naše na toľko, že mnohých diel ťažko, alebo vôbec nemožno u nás najsť. Platí to i o jednotlivých vydaniach kancionálu nášho a menovite o tých, ktoré vyšly bezprostredne pred Leopoldovským prenasledovaním alebo po ňom. Niet sa tomu čo diviť, že som vydanie piate, šieste a siedme nemohol dostať vzdor úsilnému hľadaniu cestou súkromnou i verejnou. Historii vývinu a vzrastu nášho kancionálu nepripisovala sa dosiaľ tá dôležitosť, akú skutočne má, a preto jednotlivé staré vydania zostaly nepovšimnuté. Avšak verím, že keď sa povolaní k tomu mužovia presvedčia, že každé vydanie kancionálu prispieva k osvetleniu historie našej cirkevnej piesne, že si starých vydaní viac všímať a po nich pátrať budú, a že dosť skoro zaplnená bude i táto medzera, v prítomnej práci sa vyskytujúca. Že i tieto tri vydania neboly puhým odtiskom prvého, alebo štvrtého vydania, je viac ako pravdepodobné.

Vydania tieto znám zo vzácnej predmluvy Václava Kleycha, ktorý ich mal a jehož udania sú teda spoľahlivé.

Dľa Kleycha piate vydanie vyšlo v 12° v Trenčíne r. 1659 u Nikodema Čížka, v tomže spôsobe, ako tretie vydanie z r. 1647. Bol vtedy farárom v Trenčíne Samuel Chalupka, z Dolného Kubína povolaný, jemuž roku 1663 Turci (Tatári) uchvátili ženu, ktorú r. 1664 vykúpil. Pravdepodobné je, že pod jeho dohľadom tlačilo sa vydanie toto.

Šieste vydanie vyšlo v 8° v Levoči u Samuela Brewera r. 1674 a siedme tiež tam v dlhom 8°, avšak bez poznamenania roku. (Viď Václava Kleycha predmluvu ku kanc. z r. 1727 str. 49.) Tieto dvoje vydania vyšly v tých časoch, keď cirkev naša pod Leopoldom I. počas desaťročného prenasledovania bola olúpená, rozptýlená a temer zničená. Z toho, že tieto dvoje vydania v časoch temer úplného vyvrátenia cirkve našej tak rýchlo jedno za druhým nasledovaly, ba že Daniel Horčička, navrátiac sa z vyhnanstva už roku 1684 cítil potrebu nového vydania, z toho zatvárať možno, že vydania z r. 1674 a 1680 padly z väčšej čiastky za korisť prenasledovateľom, bojovavším a zúrivším nielen proti vyznavačom, ale i proti ich náboženským knihám. A to je snáď i príčina, že výtisky z týchto vydaní sú tak zriedkavé.