ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

40. Optimizmus, pesimizmus

Našu myseľ často ovládne zvláštny cit, ktorého príčinu si často ani približne nevieme vysvetliť. Cit ten môže na nás pôsobiť príjemne i nepríjemne a podľa toho vplýva na všetko naše počínanie. Takéto príjemné, alebo nepríjemné ovládanie mysli nazývame náladou. Vzniká často z príčin nejasných, ale telesné stavy a duševné zážitky majú na náladu veľký vplyv. Ak sa takéto úkazy častejšie dostavujú a opakujú, dodávajú človekovi zvláštny povahový typ.

Nálada javí sa ako dispozícia k určitému citu. V tomto smysle dá sa vravieť o nálade veselej, žartovnej, ironickej, podráždenej a mrzutej. Nálada býva často doznievaním vášne, alebo naopak, prispieva k jej vzniku.

1. Dobrá nálada zjasňuje a spríjemňuje ľudský život. V jasnej nálade i nemilé dojmy, ako to môžeme pozorovať u optimistov (ľudí dôverivých, predstavujúcich si všetko v ružových farbách), zdajú sa krajšími.

2. Chmúrna nálada robí život ťažkým a nepríjemným. Pokazí i príjemné dni, ako je to príznačné u pesimistov (ľudí, vidiacich všetko čierne). Ak sa nálada pre každú maličkosť mení, takých ľudí nazývame rozmarnými, náladovými. S hľadiska spoločenského chovania a dobrého mravu, ľudia náladoví, vrtkaví, nie sú vítanými členmi spoločnosti, lebo sú vo svojich náladách nevypočitateľní. Čo im je teraz príjemné, o chvíľu je im nepríjemné. U nich nikdy nemožno predvídať, ako prijmú dnes to, o čom včera spokojne rozprávali. Náladovosť je neklamným príznakom nevyrovnanej povahy a je opravdivou príťažou pre spolužitie s ľuďmi.

Dobrý spoločenský mrav vyžaduje od nás ovládanie nálad, čo je nielen príkazom sebakázne, ale i jedným z najzákladnejších pravidiel spoločenského chovania. Takt nám káže, aby sme vždy prispôsobovali svoju náladu celku a nikdy nevnucovali nikomu svoju veselú, alebo smutnú náladu. Ak sme v prostredí, kde vládne zármutok, zakujme do oceľových pút vôle a sebakázne svoju veselosť. Zvládnime vášeň z nej vyplývajúcu, aby sme sa nedopustili hrubého porušenia dobrého mravu a taktu. Neznamená to však, aby sme na znamenie súcitu, bez vnútorného jeho zažitia, hneď slzy ronili. Snažme sa vžiť nenásilne do celkovej nálady. Obradné a nezažité prejavy nik od nás nežiada. Vážna tvárnosť a dôstojné chovanie v takýchto situáciách sú účinnejšie, ako preškľabovanie a prúdy krokodilských sĺz. Úzkostlivo sa chráňme pretvárky a z nej vychodiacich prejavov. Ak by sme sa však ešte necítili dosť silnými v sebaovládaní, vyhýbajme radšej takým situáciám, než by sme sa mali prehrešiť proti sebe a proti spoločnosti.