ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

46. Rozdelenie pudov

Pudy sú snahy, ktoré majú svoj pôvod v telesnom ústroji človeka. Pud sa od chcenia líši tým, že nevzniká z voľného presvedčenia, ale je výsledkom neuvedomelej vôle. Dotiaľ, dokiaľ nepríde k moci v človekovi rozum, človek žije pudove. Cieľuprimeraná činnosť bez poznania cieľa nazýva sa pudom. Nižšie pudy sháňajú sa po tom, čo smyslom lahodí, preto že im to lahodí. To sú nižšie pudy. Pudy vyššie smerujú k tomu, čo je tiež i užitočné. Pudy má človek spoločné so zvieratmi a treba, aby ich rozum ovládal, lebo ak sa im oddá bez rozvahy, bez rozmyslu, klesá často pod ľudskú dôstojnosť. Príslovie vraví, že pudy sú dobrými služobníkmi, ale zlými pánmi.

1. PUD PO ZACHOVANÍ ŽIVOTA núti človeka k výkonom, ktorých treba pre zachovanie života, ako: dýchanie, odpočinok, jedenie, pitie, vyhľadávanie potravy, hľadanie ochrany proti nebezpečenstvu a pod.

2. PUD PO VÝŽIVE smeruje k tomu, aby sa telu dostala náhrada za látky, ktoré boly spotrebované. Správne ukájanie tohoto základného pudu vedie k zdraviu a striedmosti, nesprávne k chorobám výmeny látok, pôžitkárstvu, jedáctvu a opilstvu. Indické príslovie vraví: „Striedmosť je strom, ktorého koreňom je spokojnosť s málom a jeho plody sú pokoj a spokojnosť.“

3. PUD PO POHYBE podporuje činnosť a rozvoj svalstva, kostí a výmeny látok. Protiváhou mu je pud po odpočinku. Hlási sa únavou a bráni prepracovanosti.

4. PUD PO OBRANE javí sa záporne, keď vyhýbame nebezpečenstvám a kladne, ak sa nastalému nebezpečenstvu bránime.

5. PUD PO MAJETKU je snaha stať sa hospodársky nezávislým. Tento pud javí sa i vo výstrednostiach, ako lakomosť, zištnosť. Taký jednotlivec hromadí majetok na majetok a nedopraje z neho ani sebe, ani iným, alebo sa javí zvráteno ako márnotratnosť.

6. PUD PO SPOLOČNOSTI vedie človeka k sdružovaniu: „Človek je spoločenským tvorom“ podľa Aristotela: „Zoon politikon“. Iným slovom to znamená, že len v spoločnosti stane sa človek človekom, lebo len v spoločnosti sa môže zdokonaľovať, a len takto vyhovie jeho požiadavkám.^[11] Pud po spoločnosti rozumove vedený a primerane usmerňovaný dáva nám možnosť prakticky sa v živote uplatniť, ak sme dbali na všetky požiadavky, ktoré sú na nás spoločnosťou kladené.

7. PUD PO SHOVORČIVOSTI nás núti. aby sme iným ľuďom povedali svoje dojmy.

Je veľmi dôležité, aby spôsob, akým svoje dojmy, túžby, želania atď. vyjadrujeme, bol vždy v medziach konvencionálnych a neuviazol vo vulgárnosti, alebo v nesmyselnom spojovaní myšlienok. Každá myšlienka, ktorá sa v nás vybaví, nemusí byť zaraz vyslovená, ale musí byť podrobená prísnej sebakritike a okolnostiam, v ktorých má, alebo nemá byť vyslovená. To je základnou požiadavkou príjemného hovoru, obzvlášť, ak je spôsob, akým sa vyjadrujeme, prispôsobený všetkým vnútorným a zovnútorným okolnostiam.

Sadi nasledovne definoval príjemnosť a logičnosť v hovore:

„Najprv mysli a potom rozprávaj! Ale prestaň prv, než ti iní povedia: Dosť! Človek vyniká nad zviera schopnosťou hovoriť, ale je pod ním, ak zneužíva reč.“

Daniel Adam z Veleslavína zasa povedal:

„Jazyk býva príčinou dobrých i zlých vecí, ako ho kto užíva. Sluší ho preto mať na uzde a krotiť, aby ani iným, ani sebe samému neškodil.“

8. PUD PO VEDOMOSTIACH núti človeka poznávať nové a dosiaľ neznáme veci. Opakom jeho je pud napodobivý, ktorý smeruje k tomu, čo už bolo. Napodobivosť má v živote veľmi významný zástoj. Vidíme módu v odeve, v bytovom zariadení; módu v športe, v nazeraní na časové otázky a pod. Bezduché napodobňovanie bez pôvodnosti a bez ohľadu na pomery nemá ceny. Slabé povahy vedie zvyčajne na rázcestie.

9. PUD POHLAVNÝ sleduje zachovanie rodu. Je najsilnejší z pudov; ak nie je ovládaný rozumom a spútaný sebakázňou, nesmierne škodí telu i duši. Tento pud, iste nie bez odôvodnenej príčiny, posledný sa hlási u človeka a prvý zo všetkých odumiera.

Primerané ukájanie a usmerňovanie pudov vyžaduje nielen zdravie jednotlivca, ale i mravnosť, najmä pokiaľ ide o dva hlavné základné pudy, pud po výžive a pud pohlavný.