ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

54. Rozdelenie letor

Ak je sebavýchova nemysliteľná bez dôkladného sebapoznania, ktorého potrebu hlásali už starovekí mudrci Thales Miletský, Sokrates a Cicero, práve tak je nemysliteľný úspech v spoločnosti bez dôkladného poznania letor a pováh jednotlivcov. Úspešným členom spoločnosti môže byť len ten, kto vie vniknúť do povahy osoby inej, vie ju výhodne posúdiť a zhodnotiť podľa všeobecne platných mravných princípov a zásad. Podľa tejto znalosti určuje k nej svoj pomer. Je všeobecne známou vecou, že nie na každého človeka jednako pôsobia zovnútorné dojmy a nie každý jednako vyjadruje svoje duševné stavy. Niekoho vie radostná novina priviesť do najohnivejšej vášne, opravdivého to vytrženia, iný prejaví radosť iba rozjasnenou tvárou a živšou telesnou činnosťou a tretí ju príjme bez pohnutia obrvy, akoby mu bola oznámená vec celkom podradná, i keby išlo o veci veľkých zásahov, prelomov a prevratov.

Tento rozličný spôsob, ako sa vnútorne a zovnútorne prejavujú rozličné dojmy a stavy, vysvetľuje nám náuka o letore či temperamente. Letora je súhrnom individuálnych zvláštností duševného života, vyplývajúceho z telesného organizmu, zo sústavy nervovej, z vyvinutosti tela, z choroby atď. Letora záleží v miešaní hlavných složiek života citového a voľného. Hlavný dôraz však spočíva na sile citovej vznetlivosti a v silnej, alebo v slabej vytrvalosti v nej.

Daktoré charakteristické zvláštnosti sú človekovi vrodené, ako je to u pudov, tieto nazývame prirodzenou povahou, alebo prirodzenosťou. Iné zvláštnosti nadobudol prostredím, v ktorom rástol, výchovou a vzdelaním. Ako sme už spomenuli, na prirodzenú povahu človeka majú veľký vplyv: složenie tela, zdravie, vek, pohlavie, pôvod rodičovský, rasový, národný; ale má vplyv i podnebie, strava, životné podmienky atď.

Spomenuté okolnosti môžu tak mocne pôsobiť, že úplne pretvoria nielen duševné a telesné dispozície, ale dokonale zmenia povahu. Takéto prenikavé zmeny bývajú najčastejšie vtedy, ak vplývaly v mladosti. Zo skúsenosti však vieme, že i ľudia dospelí, najmä primitívi, veľmi menia zmenou okolia i podnebia svoju povahu.

Rozličnosť ľudských pováh bola známa už starovekým mudrcom. Tak v IV. storočí pred Kristom rozdelil lekár Hippokrates letory na štyri triedy: na letoru ohnivú, vzdušnú, vlhkú a zemitú. Učenec a osobný lekár cisára Septimusa Servusa (193 — 211), slávny Claudius Galenus v II. storočí po Kristu rozdelil ich podľa inej myšlienky, tvrdiac, že v ľudskom tete sú štyri tekutiny: sanguis (krv), cholé (žič), melaina cholé (čierna žlč) a flégma (hlen). Podľa jeho rozdelenia rozoznávame letory:

A) sangvinickú (ľahkokrvnú), s veľkou vznetlivostou a malou vytrvalosťou;

B) cholerickú (teplokrvnú), s veľkou vznetlivosťou a veľkou vytrvalosťou;

C) melancholickú (ťažkokrvnú), s malou vznetlivosťou a veľkou vytrvalosťou;

D) flegmatickú (chladnokrvnú), s malou vznetlivostou a malou vytrvalosťou.

Hoci je toto rozdelenie letor už prekonané modernou typologiou, treba sa nám oboznámiť i so starším rozdelením, lebo ako v literárnej tvorbe, tak i v hovoroch sa často stretáme s postavami, zodpovedajúcimi staršiemu chápaniu letor. Rovnako i v hovoroch sa často stretáme s výrazmi: sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik.

Akokoľvek sú jednotlivé letory ľudské výrazné, predsa by sme len veľmi ťažko našli štyroch ľudí, ktorí by dokonale zodpovedali letorným prototypom. Dokonalých letorných typov ani niet, lebo, ako je to zistené, k určitej základnej letore býva primiešané niečo z letory najblíž príbuznej.

55. Sangvinik ^[12]

Sangvinik (sanguis = krv) vyznačuje sa veľkou citovou vznetlivosťou, ale malou vytrvalosťou. Je to človek vášne. Podľa filozofa Kanta „povaha ľahkej mysli“. Vyznačuje sa bystrými pohybmi, ľahkou a pohotovou pamäťou, bujnou obrazotvornosťou (fantáziou) a veľmi rád zveličuje. Je to typ človeka neraz až hriešne ľahkomyseľného. Je stále veselý a bezstarostne žije iba dnešku. Jeho rozum obyčajne nepracuje presne, lebo je nestály. Všetko začína, ale nič nedokončí. City sa mu ľahko zapália, ale sú plytké. Má sklon k vášňam a optimizmu. Rozhodnutia jeho bývajú rýchle, nerozvážne, ale vôľa jeho je slabá. Veľmi ľahko podlieha vonkajším vplyvom. Ináč je človekom dobromyseľným. Iným ochotne pomáha a pre túto vlastnosť ho často využitkujú.

Býva vždy dobrým a príjemným spoločníkom. Je stále veselej mysli a je ho všade plno, hneď tu a hneď tam. Kto sa chce účinne vyžalovať zo svojho žiaľu, nech sa obráti na sangvinika. Vie súcitiť, rád polichotí, požartuje, ale nikoho nezarmúti a neurazí. Je človekom nadmieru milujúcim spoločnosť. V spoločnosti sa obratne pohybuje a nikdy neporuší dobrý spoločenský tón. Sangvinik býva v obľube u žien, ktoré vie nadchnúť svojimi módnymi znalosťami, vyberaným vkusom, sladkými lichôtkami, pozornosťou a zdvorilosťou. Jeho srdce ľahko vzbĺkne pre daktorú krásavicu. Ale sú to iba plamene slamy. Ako rýchle vzbĺkne, tak rýchle i hasne. Svoje náklonnosti mení.

V sangvinikovej hlave rojčí tisíc rozličných myšlienok a ideí, ale sú len podenkami (jepicami) — nedožijú sa budúceho dňa. Býva rodeným projektantom a organizátorom, ale chýba mu náklonnosť, nadanie a vytrvalosť k hlbokej duševnej práci. Jeho nadanie vyčerpáva sa v znamenitom aranžovaní skupinových tancov a spoločenských hier. V tom ohľade je nedostižný. Jazyk má na pravom mieste. Je dobrým štylistom, recitátorom i rečníkom. Na javisku sa veľmi dobre uplatňuje v úlohách milovníkov, bonvivánov a komikov. Nepekným rysom jeho povahy je, že keď ide o dosiahnutie cieľa, nebýva v prostriedkoch vyberavý. Ak to okolnosti vyžadujú, vie svoju individualitu potlačiť, vie sa nenapodobniteľne pretvarovať a stáva sa vypočítavým prospechárom.

TELESNOU STAVBOU býva sangvinik zvyčajne útly, štíhly. Oči máva belasé alebo gaštanovo hnedé, vlasy plavé alebo hnedé. Tvár má kvetúcu, pery červené, mäsité a smyselné. Koža jeho tela je jemná, kyprá, svaly primerane vyvinuté, ale silákom málokedy býva.

POHYBY jeho sú vrtké, kroky hybké, elegantné, reč rýchla, sprevádzaná živými, ale nezveličenými, dobre volenými a priliehavými gestami. Mnoho z týchto typických znakov možno vzťahovať i na ženy.

Z dejín citujú sa príklady sangvinickej letory: Luther, rakúsky cisár Jozef II., nemecký veľduch básnik Goethe, francúzsky filozof Voltaire, Mozart a i.

DOBRÝMI VLASTNOSŤAMI sangvinikovými sú: je čulý, vtipný, shovorčivý, spoločenský, zábavný, príjemný a všestranný.

TIENNÝMI STRÁNKAMI jeho sú: plytkosť, menlivosť, nestálosť, nesústredenosť, nedočkavosť, smyselnosť, sklon k pretvárke.

56. Cholerik

Cholerik (cholé = žlč) je celkom inej povahy, ako sangvinik. Podľa Kanta je to povaha rýchlej mysli. Ľahko sa dá hnevom unášať, ale utíši sa, ak mu iný ustúpi. Jeho pamäť má všetky žiadúce vlastnosti. Pozornosť jeho je sústredená, obrazotvornosť pracuje vo veľkých rysoch. Rozum jeho je jasný a presný. Býva činný a pracovitý a práca ho teší. V jeho živote je úspech jediným cieľom, ku ktorému neúnavne smeruje. I keby bol jeho okruh pôsobnosti najmenší a najužší, cholerik vynikne čulou účasťou vo všetkých veciach. Nedá sa vložiť do šablóny a nechce byť malicherným; cíti v sebe silu na všetko. V živote je výbojný; opravdivý typ priekopníka a organizátora. Je inteligentný, odvážny, mnoho ráz bezohľadný, ale má smysel pre spravodlivosť a povinnosť, stará sa o všeobecné záujmy, túži po sláve a moci, ale podlieha tiež vášňam.

V spoločnosti vídať ho v prudkých debatách s iskriacimi očami. Dobrý spoločenský tón nezachováva tak prísne ako sangvinik, lebo si nechce robiť záväzky. Koho nemá rád, tomu to nepokryte dá najavo a je stále pripravený na útok. Nežných ohľadov nemá, pri svojom konaní sa zabúda a je bezohľadný i tam, kde by nemal byť takým. Tým si škodí a býva neobľúbený; máva preto veľa nepriateľov. Postranných a pokútnych vyjednávaní však nepozná. Koná všetko z očú do očú. V hneve dopúšťa sa netaktností, ktoré neskôr ľutuje. Nemožno od neho žiadať, aby svoju ľútosť prejavil verejne a dokonca aby musel niekoho verejne odprosiť. To nedovolí jeho sebavedomie a pýcha. Svoje pochybenie však snaží sa urazenému dobrovoľne odčiniť.

Celá bytosť cholerikova má v sebe niečo panovačného a nepoddajného. Je odvážny do krajnosti a s rastúcim nebezpečenstvom a odporom rastie i jeho odvaha, sila a vytrvalosť. Jeho heslom býva: „Padni oko, alebo zub!“ Neobzerá sa ani vpravo ani vľavo, ale ide rovno za svojím cieľom. Jeho reč je úspešná, jadrná, ale mnoho ráz drastická a hrubá. Činnosť smyslová nie je tak bystrá, ako u sangvinika, zato však jeho rozum a súdnosť sú bystrejšie. Fantáziu má smelú. Všetkému ide na koreň a čo ho zaujíma, to ovládne skoro a dokonale. Jeho úsudok býva vždy správny a dobre premyslený. Na takého človeka sa možno spoľahnúť. Čo pokladá za pravé a dobré, tomu sa oddá s nadšením a vytrvalosťou a to s jeho víťaznou osobnosťou činí ho dobrým pionierom a vodcom. Priateľovi je verný, nepriateľovi obávaný. Hoci sú jeho city mocné, vrelé a hlboké, svoje nežnejšie city úskostlivo zakrýva. Nechce vyzradiť, že v tom silnom a energickom tele bije také vrúcne cítiace srdce. A toho, kto by nešetrnou, alebo nemotornou rukou siahol na závoj, zastierajúci jeho vnútro, zahrnie prudko posmechom a hanou. V intímnom kruhu rodinnom býva celkom iným človekom, akým ho poznáme z verejnosti. Odkladá svoju prudkosť a hranatosť a rozplýva sa dobrotou. Ale i tu sú výnimky, lebo mnohý cholerik v rodinnom kruhu zastáva úlohu rodinného tyrana. Vo verejnom živote je rád velebený a rád má okolo seba lichotníkov a pochlebníkov, z ktorých si obyčajne niektorého vyberie za cieľ svojich ostrých vtipov.

Miluje obradnosť, prepych, rád dáva hostiny a býva vždy obklopený potrimiskármi a pačrevmi, ktorí sa chcú mať dobre na jeho účet. Ak mu vedia vhodne zalichotiť, môžu na ňom všeličo vylákať. Cholerik dbá na poriadok, túži po majetku, aby mohol po pansky a skvele žiť. Zdá sa obyčajne bystrejším, ako v skutočnosti je. V rozhovore cholerika sa veľmi často vyskytuje egoistické zámeno „ja“. Seba pokladá často za os, okolo ktorej sa celý svet krúti. Pomyslenie na smrť, na zničenie jeho bohurovnej bytosti — býva mu veľmi odporné a nechce o tom ani slovo počuť.

Cholerik sa vyznačuje SILNOU TELESNOU STAVBOU. Svaly jeho sú vyvinuté a silné, kostra silná, trávenie a ostatné vnútorné funkcie telesné výborné. Okrem veľkej duševnej sily býva obdarený i silou telesnou. Tvár jeho má ostré ťahy so širokým čelom, s vysutou bradou, čo je skôr výrazné, zaujímavé, ako krásne. Oči bývajú výrazné, blyšťavé, krk krátky silný, väzy mocné, ramená a prsia široké, hlas silný, zvučný, chôdza energická a často i ťažkopádna.

V dejinách sa uvádzajú ako cholerici: Alexander Veľký, Mojžiš, César, Brutus, sv. Peter, sv. František Salézsky, Dante, Žižka, Cromwell, Peter Veľký, Napoleon, Fridrich Veľký, Beethoven a Bismark. Vynikajúci štátnici, vodcovia politickí a vojenskí, podnikatelia a muži opravdivého skutku sú obyčajne cholerici. Medzi ženami je to typ Amazonky, ako Mária Terézia.

DOBRÉ VLASTNOSTI CHOLERIKOVE SÚ: je činný, strmý, odhodlaný; má odvahu a istotu.

ZLÝMI JEHO VLASTNOSŤAMI SÚ: prchkosť, surovosť, namyslenosť, panovačnosť, nadutosť, tyranizmus; sklon k prudkým vášňam a náruživostiam.

57. Melancholik

Melancholik (melaina cholé = čierna žlč) podľa Kanta je človek hlbokého citu. Žije vo vlastnom svete, v sebe uzavretý, neúnavný. Sústreďuje sa hlboko do svojho vnútra. Je nenáročný a chcel by vo svete zaujať najmenší priestor. Jeho pamäť je skôr obsiahla a trvalá, ako ľahká; pozornosť veľmi sústredená, obrazotvornosť striezlivá. Rozum mu pracuje do hĺbky, podrobne a všestranne. Dakedy však máva blúznivé fantázie, ktoré sa vzťahujú obyčajne na celkom zvláštne náklonnosti a zamilované idey. Málo sa stará o praktické ohľady. City jeho sú hlboké, ale navonok takmer nepozorovateľné. Vie byť nezvyčajne verný; po dlhé roky si pamätá dobré i zlé. Z každej myšlienky vzniká u melancholika pohnutie mysli. Má sklon k náruživostiam, ale vášne sú mu cudzie. Zmena nálady sa deje rýchlo, ale vôľa nie je dôsledná. Často vzkypí netrpezlivo proti odporu, ktorý sa mu stavia do cesty; hneď sa zasa zahĺbi do seba, súc neschopný citom ukojiť svoje záujmy citové, skoro sa chce povzniesť vo svojej obrazotvornosti nad ostatný „naničhodný“ svet, pre ktorý pokladá seba za pridobrého a povzneseného. Na svet hľadí okuliarmi zakalenými svetobôľom a stráca mieru pre skutočné pomery. Všetko vidí horšie, ako to v skutočnosti je. Všade nachodí príčinu k obavám a vo všetkom vidí už vopred neúspech.

Nerád dačo sľubuje, lebo dané slovo je mu svätou vecou, ale nemá dôvery, že by mu jeho sila na to stačila. Jeho rozhodnutia predchádza všestranná úvaha, ale potom sú isté. Pracuje ticho, dôsledne a vytrvale, preto úspešne dosahuje svojho cieľa. Pre svoju uzavretosť má len nepatrné známosti ľudí a ich pováh. Býva uzavretým egoistom, plným nedôvery k svojmu okoliu. Všetko vzťahuje na seba. Ak viac ľudí rozpráva v blízkosti melancholika, hneď sa domnieva, že je o ňom reč. V spoločnosti vyhľadáva ústranie, vhĺba sa do úvah a keď naďabí na príbuznú povahu, dáva sa do tichého riešenia vážnych problémov. Žarty, neraz aj najnevinnejšie, sú mu proti srsti. Je nezvyčajne citlivý. Ak mu predstavený niečo vyčíta, býva tichý, nemý, potajomky však zatína zuby i päste. Keď však predstavený odíde, hneď má guráž, vybuchne plnou silou a vyleje si zlosť i na nevinnom, ktorého sa nemusí obávať.

NEVÝHODNÝMI STRÁNKAMI melancholika sú: uzavretosť, jednostrannosť, nesmieriteľnosť a sklon k pesimizmu. Nevie zabudnúť, ak ho niekto urazil alebo mu nejako ublížil. Hovorí o tom týždne, mesiace i roky. V svojom konaní je jednostranný, nerozhodný a nesmelý. Pridlhé uvažovania a rozvažovania o prípadných následkoch mu obyčajne prekážajú pri uskutočnení jeho plánov. Preto sa mu málokedy niečo podarí. Príčinu svojho neúspechu však nehľadá v sebe, ale inde. Žaluje sa na zlý osud, na svoj pech a podobne. Často bývajú melancholici náchylní k hypochondrii. Každý deň nájdu na sebe novú chorobu. Ak bodne niečo melancholika na prsiach, hneď si myslí, že má suchoty; zabolí ho chrbát, už má úbytok miechy; zabúši mu srdce, už má srdcovú chorobu.

Predstavy sa nevyvíjajú u neho rýchle, ale pri duševnej tvorbe má melancholik vytrvalosť a pokoj. Čo prijal a pochopil, to prenikne melancholik úplne jasne. Preto je priam zrodený pre štúdium filozofie, matematiky, prírodných vied a hvezdárstva. Medzi básnikmi nachodíme len veľmi málo melancholikov. Ako rečníci, pravotári môžu melancholici vyniknúť, ale ich hlasový ústroj nemáva dosť sily a zvučnosti. Sviesť, alebo podplatiť sa melancholik nedá z obavy pred následkami. Čím je melancholik starší, tým viac sa u neho javí sklon k samotárstvu. Vyhýba ľuďom, stáva sa čudákom a je i pre svojich známych záhadou.

Melancholik býva postavy obyčajne vysokej a chudej, driek má krátky, ruky a nohy dlhé, hruď plochú, ramená úzke, krk dlhý. Celá postava má v sebe niečo pedantnosti. Koža jeho býva suchá a bledá. Ťahy tváre mäkké, oči veľké, bez lesku. Hlas obyčajne zastretý. Pohyby má skromné, skoro bojazlivé, ale nie lenivé; chôdzu voľnú a istú. Zdravie melancholikov nebýva najlepšie. Hovorí sa, že sú to poväčšine ľudia chorí.

V dejinách sa ako melancholici uvádzajú zakladatelia náboženstiev, ako napr.: Mohamed, mnohí svätí, mučeníci, stredovekí mystici, sektári, revolucionári, anarchisti, blúznivci, umelci a vynálezci. Typickými melancholikmi boli Mohamed, Hus. Medzi básnikmi bolo ich málo. Spomína sa Schiller a hudobný skladateľ Brahms. Z dramatických postáv je najtypickejším melancholikom Hamlet.

Melancholik je hlboký, dômyselný, úprimne nadšený, ale ináč nerozhodný, otáľavý, ostýchavý, mrzutý, samotársky, nedôverivý, bojazlivý a hypochondrický.

58. Flegmatik

Flegmatická povaha sa vyznačuje nepatrným vnímaním zovnútorných dojmov. Ideálom flegmatika je pokoj. Jeho priania sú skromné; je úplne spokojný, ak sa môže dobre najesť, ak nemusí mnoho pracovať a môže sa dobre vyspať. Feuchsterleben vraví o flegmatikovi, že jeho najväčšou energiou je lenivosť. Ťažko sa rozhnevá a vždy vopred si uváži, či sa má rozčuľovať. Šípy vtipu a irónie odskakujú od neho, ako od vlneného vreca. Tým získava nepozorovane prevahu nad ostatnými ľuďmi. Ovládaním svojich vášní robí dojem filozofa. Býva dobrým a triezvym pozorovateľom, posudzuje dobre, nestranne. Je dobrým sudcom a rozhodcom. Nepozná nenávisť a tobôž pomstivosť.

Je nepriateľom všetkých zvláštností, ale tam, kde nejde o jeho pohodlie, ľahko sa vžíva do všetkých nových pomerov. Na seba nedbá; je mu ľahostajné, či je vhodne alebo nevhodne oblečený. V tom ohľade ponecháva starosť matke alebo žene. Život flegmatika je jednotvárny a pomalý. Svet záujmov a citov, v ktorých sa flegmatik pohybuje, je úzky a obmedzený. Dojmy vonkajšieho sveta len pomaly prijíma a spracúva. Pokojná rozvaha, dobre uvážený posudok dobre slúži flegmatikovi pri štúdiu. V umení môžu flegmatici dosiahnuť veľkú reprodukčnú a mechanickú zručnosť a stať sa dobrými napodobniteľmi, ale len v prípadoch veľmi vzácnych stávajú sa tvorcami veľkých diel.

Mužom býva flegmatik vzorným. Je trpezlivý, shovievavý k nedostatkom a chybám iných, nevraví veľa, ak sa žena, alebo deti nejakého poklesku dopustily. Tanečníkom býva obyčajne veľmi ťažkopádnym a taký je i v ostatných konaniach. Pri rozličných hrách, ale najmä pri hre v karty je pokojný a vytrvalý, takže neraz privádza svojím pokojom spoluhráčov do zúfalstva. Tiež v hostinci, alebo v kaviarni vie neobyčajne dlho vysedávať.

Priemerný flegmatik žije obyčajne životom pravého filistra; narodí sa, je pokrstený, nájde si pokojné zamestnanie, ožení sa, má deti, je verným denným hosťom svojho obľúbeného hostinca, alebo kaviarne a jedného krásneho dňa umrie, oplakávaný všetkými, ktorí ho poznali: „Ten dobrý muž, ktorý sa s každým srovnal, nemá azda ani nepriateľa.“

TELESNÁ STAVBA flegmatikova je obyčajne špongiovite naliata. Telesné tkanivo býva chabé, krk krátky a tlstý. Žalúdok má znamenitý, chôdzu a reč pomalú. Celá jeho bytosť vyžiaruje pokoj a spokojnosť.

V dejinách uvádzajú ako typických flegmatikov: čínskeho filozofa Konfucia, filozofa Spinozu, Kanta, Newtona, Bacha atď.

DOBRÝMI STRÁNKAMI flegmatika sú: je pokojný, triezlivý, nepredpojatý, bez predsudkov a sebaklamu.

NEPEKNÝMI STRÁNKAMI sú zasa: ľahko sa stáva otrokom zvyku, je nepoddajný k novým popudom, ľahostajný, lenivý, tupý, nehybný, citom neprístupný, má nedostatok nadšenia a vzletu.

59. Rozdelenie podľa pudov

Na miesto starého rozdelenia temperamentov nastúpilo pojatie podľa iných hľadísk. Tak delia moderní učenci ľudí na základe pudov. Podľa pudov sú to:

a) ľudia materiálni, u ktorých vyniká pud sebazáchovy a životného vyrovnania;

b) človek s pudom po rozšírení majetku a šťastia;

c) typ sebauplatnenia, ktorý je plný horlivosti, avšak pri tom sleduje vyvýšiť iba seba;

d) depresívny človek so slabým ja, ktorý vidí všade nebezpečenstvo a ťažkosti a jeho život je ovládaný úzkostlivosťou, malomyseľnosťou a strachom;

e) človek agresívny, ktorý hľadá neustále protivníka a teší sa zo života iba vtedy, ak žije v sporoch a ak má nepriateľa;

f) človek spoločenský, nevšíma si zášť ani nepriateľstvo a usiluje sa o vyrovnanie protív;

g) erotický človek, ktorého život ja vyplnený neustálym hľadaním priazne žien, ale typy Casanovove a koketky sú len krajné prípady.

Táto typizácia podľa pudov má svoju praktickú hodnotu v tom, že na charaktere človeka nachodíme nové zjavy, ak sme zistili, ktorý pud ovláda konanie jednotlivca.

60. Rozdelenie osobností podľa typov

Na pôvodných základoch osobnosti je vybudovaná typizácia vynikajúceho nemeckého psychiatra MUDr. Ernsta Ketschmera, ktorý spojil stavbu tela s povahou a tým dokázal, že každý telesný vzhľad má svoje typické duševné prejavy. Ketschmerova náuka o typoch vychádza z toho že sú to vždy určité telesné typy, ktoré trpia určitými duševnými chorobami. Ketschmer rozoznáva tri základné typy:

1. TYP PYKNICKÝ — telo náchylné na tlstnutie, typ náchylný na mánicko-depresívne šialenstvo. Ináč je to povaha pokojná, otvorená, spoločenská; vôľa premenlivá, ústupčivá;

2. TYP ASTHENICKÝ — telo chudé, vytiahnuté, povaha dráždivejšia, romantická, uzavretá, nálada chmúrna, vôľa silná a neústupná;

3. TYP ATLETICKÝ — telo mohutné, povaha pokojná, uzavretá. Vyznačuje sa menšou chápavosťou, ale veľkou systematickosťou a pracovitosťou (typ zápasníkov a športovcov).