ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

78. Aký má byť spoločenský človek?

Kto si pozorne a sústredene prečítal predchádzajúce kapitoly, nemohol si nevšimnúť častejšie zdôrazňovanie potreby sebavýchovy a sebapoznania, poznania pováh, vlastností, záľub a zvláštností spolubližných. „Gnoti se auton“ = „Poznaj sám seba“, so Sokratom hlásali starí grécki filozofi, a „Nesce te“ — „Poznaj seba“, osvojil si rímsky filozof Cicero a jeho nasledovatelia, vediac, že dokonalé sebapoznanie je nielen prostriedkom sebazdokonaľovania, ale otvára nám možnosti vniknúť i do vnútorného života spolubližných, poznať ich srdce a dušu a podľa toho zaujímať k nim vhodný pomer. Naše slovenské príslovie vraví: „Podľa seba súdim teba.“ Aká tu hlboká a obdivuhodná ľudová múdrosť! V štyroch slovách vraví jasnejšie a pochopiteľnejšie, ako dlhé vedecké traktáty a učené definície!

Hoci sme v spomenutých kapitolách čo aj rozptýlene, ale pomerne dosť obšírne prebrali takmer všetky predpoklady skutočného a prežitého spoločenského chovania a taktu, predsa pokladáme za potrebné záverom k I. časti pojmu taktu, ako základnému zákonu spoločenskej slušnosti, venovať zvláštnu pozornosť.

Takt, ako zjemnelý pomer osoby k osobe, je veľmi jemnou, ale nezvyčajne silnou páskou, ktorá popri sympatii, priateľstve a láske, udržuje ľudí vo vzájomnej shode, spríjemňuje a okrášľuje ich spolunažívanie a dáva životu vyšší smysel.

Takt je výsledkom dobre pochopených citov ľudí, s ktorými sme v stálom, alebo častejšom styku. Svoj pomer upravujeme k nim podľa znalosti ich zásad, presvedčení a citov, čo naráža na ich citlivosť a je im príjemné alebo nepríjemné, v čom sú ľahko prístupní, v čom neprístupní, uzavretí a nedotkliví, slovom chováme sa k nim tak, aby sme sa nedotkli citov neľúbych, ale vždy len ľúbych, a tak, aby sme svojou prítomnosťou spríjemňovali spoluobcovanie. I keby pomer osoby k osobe nebol viazaný citmi priateľstva, takt je tým spojivom, ktoré je silnejšie a istejšie, ako prázdnymi a nezažitými formami predstierané priateľstvo.

Pravidlá spoločenskej slušnosti nie sú hŕbou prázdnych foriem, ale výrazom skutočných vzťahov. Čím sú tieto vzťahy vrelšie, tým je bohatší náš vnútorný život. Ušľachtilosť a dobrota srdca odníma formálnym zvykom spoločenskej slušnosti škrobenosť, jej pravidlám naučenosť a dáva chovaniu istotu v každej bežnej i v nezvyklej situácii.

Takt dáva neklamný cit, čo je kedy vhodné, čo nevhodné, ale vždy vyžaduje ustúpenie vlastnej osoby do pozadia a primerane skromné chovanie.

Ľudia, ktorí vždy len svoju osobu tlačia do popredia, ako je to u cholerikov, a osou ich hovoru je zavše to bohurovné „ja“, ktorí sa vystatujú svojou odvahou, silou, krásou, vedomosťami, majetkom a spoločenskými vplyvmi, nikdy nevedia v svojom okolí vzbudiť úprimnú srdečnosť. Cítime, že im niečo chýba, a to, čo im chýba, je nedostatok citu a smyslu pre spoločnosť, čiže takt.

Už sama voľba témy v rozhovore spoločnosti prezrádza dostatok, alebo nedostatok jemného citu a spoločenského smyslu. Predmet rozhovoru musí byť vždy tak volený, aby jeho obsah každý porozumel, aby nikoho neurazil, v nikom nevzbudil nemilé, trápne a bolestné spomienky, ale má vzbudiť všeobecný záujem a pôžitok. Dakedy, ak je to na mieste, možno v rozhovore spomenúť i nejaký osobný zážitok, ale ten nesmie prevládať v téme rozhovoru, ale má slúžiť iba ako pokorenenie, spestrenie predmetu, ku ktorému sa máme zasa vrátiť. Nikdy však nie je vhodné, aby bola v rozhovore spomenutá nemilá príhoda daktorého z prítomných, tým menej neprítomných spoločných známych, ktorá by mohla v nich vzbudiť pocit zahanbenia. Zdôrazňujeme to preto, lebo mnohí tzv. vtipkári celú svoju konverzačnú energiu obyčajne vybíjajú na účet členov spoločnosti, čo je známkou neúcty, nevážnosti a netaktnosti. Mnohí „gentlemani“ majú zasa vo zvyku vo verejných miestnostiach, v stave obyčajne veľmi pochybnom, neviazane rozprávať o vážnych dámach a devách; neraz so zdanlivo nevinnými, ale veľmi priezračnými narážkami. Takéto chovanie už nie je netaktnosťou, ale hrubou surovosťou.

Spoločensky cibrený človek trvá na svojich zásadách a vie si ich aj vhodným spôsobom obhájiť. Taký jednotlivec vie si potom vážiť i presvedčenie osoby inej. Neprijíma omyly spolubližného so zdesenou tvárou, ale taktne upozorní na prípadné omyly bez hocijakej snahy mravokárnej, bez najmenšieho záblesku škodoradosti alebo prejavu osobnej prevahy. Rozumný človek svoju chybu uzná, iba človek namyslený, obmedzený a spoločensky nevychovaný trvá na svojom omyle a upozornenie naň pokladá za osobnú urážku.

Vedľa spomenutých už zásad predpokladom taktu je tiež pozornosť, ktorá má byť vždy sústredená. Veľkej neslušnosti sa dopúšťa ten, kto je nepozorný alebo rozptýlený, ak k nemu niekto hovorí. Takéto chovanie je nielen netaktné, ale i urážlivé. Tohto poklesku sa dopúšťajú najčastejšie sebci, ľudia márnomyseľní, namyslení a pyšní, ktorých nič nezaujíma, čo nie je vo vzťahu s nimi. Pozornosť však nesmie byť preťažená množstvom takých pojmov, ktoré počúvajúca osoba nestačí sledovať, alebo ich vždy nechápe. Rovnako nesmie sa hovorom o veciach všeobecne známych rozširovať dlhá reč, lebo ak pri množstve nepochopených pojmov vzniká nepozornosť z únavy, pri všedných veciach nastáva nuda a dlhá chvíľa. V takýchto a podobných prípadoch budeme si počínať taktne, ak budeme mať ohľad na iných a budeme sa vedieť vžiť do priliehavej situácie. Vtedy bude naše vystupovanie bezchybné a taktné.

79. Čo zdôrazňuje takt?

Takt zdôrazňuje vždy len príjemné veci, nepríjemných sa dotýka len vtedy, ak niet vyhnutia. I vtedy taktný jednotlivec berie ich s takej stránky, ktorá najmenej rmúti, raní alebo uráža. Jemný cit nám prikazuje, aby sme upozornili na krikľavé nedostatky a chyby na odeve, alebo v chovaní. Pravda, treba to urobiť nenápadne, medzi štyrmi očami, aby bez zahanbenia upozornenej osoby mohly byť chyby odstránené. Jemný človek bude za upozornenie vďačný, ale nachodia sa i takí, ktorí sa pre upozornenie urazia. Je to menšie zlo, ako vyvolávať nevedomou chybou nepríjemný dojem, alebo pohoršenie.

Veľmi nepríjemným dojmom pôsobí závistlivé a zlomyseľné odporovanie, ak je niekto v spoločnosti pochválený za umelecký výkon a pod. Závisť, ako sme to v príslušnej kapitole podrobne opísali, je veľká necnosť. Ale ešte väčšou netaktnosťou je verejne prejavovať škodoradosť nad neúspechom osoby nenávidenej. To je už priamo diabolské.

Taktný človek nevšíma si slabosti iných a snaží sa v takom prípade všeobecnú pozornosť vše odvrátiť vhodným predmetom, ktorý odpúta pozornosť celej spoločnosti od nemilého dojmu. Netaktné je vtipmi a poznámkami dráždiť ľudí, ktorých citlivosť alebo precitlivosť je známa. Je to zlá vlastnosť cholerikov a cynikov, ktorí nachodia rozkoš v tom, ak môžu v niekom vzbudiť odpor, hnev, alebo rozhorčenie. A práve tak, ako si nemáme všímať slabosti iných, máme rovnako bez povšimnutia prejsť nad spoločenskými nehodami iných. Je krajne nemiestne kritizovať a vysmievať zásady, zvyky a spôsob života daktorých ľudí. Netaktné je tiež zaťatému vegetariánovi vychvaľovať a natískať mäsité jedlá, práve tak, ako skostnatelému abstinentovi chváliť znamenitý účinok liehovín a tobôž silou-mocou mu núkať alkoholické nápoje.

Veľký nedostatok taktu prejavuje ten, kto na verejných miestach nahlas hovorí o veciach, ktoré sú pre iného trápne. Takisto prezradzuje nedostatok jemného citu, kto robí na verejnom mieste nemiestne poznámky, ktoré môžu ľahko uraziť nedobrovoľných poslucháčov. Je známkou nevychovanosti v spoločnosti šepkať niekomu do ucha, lakťom džugať, šťuchať niekoho, alebo prišľapovať nohy.

Človek musí byť taktný nielen vo spoločnosti, ale i vo svojej domácnosti. Je veľkou bezohľadnosťou, ak niekto spevom, hlučnou hrou rádia, gramofónom, klavírom pri otvorenom obloku najmä v neskorých večerných a nočných hodinách, ruší nočný pokoj. Ak je v blízkosti chorý, takt nám prikazuje i vo dne stlmiť hlasnejšiu hudbu alebo spev.

Nepresnosť je tiež do istej miery netaktnosť. Korektní a pedantní ľudia vidia v nepresnosti dokonca známku urážlivej nedbalosti. Nepresnosť je veľmi zakoreneným zlozvykom na našom vidieku, čo môžeme často pozorovať pri rozličných spoločenských udalostiach. Je to úmyselná nepresnosť, prísť o pol, ba i o celú hodinu neskôr, ako je to vopred určené. Takáto, ináč veľmi smiešna úmyselná nepresnosť vyplýva z domnienky, že je výrazom vznešenosti prísť neskoro na divadelné predstavenie alebo inú spoločenskú schôdzku. Nakoľko je domnienka vznešenosti v nepresnosti mylná, o tom svedčí tá okolnosť, že presnosť bola vždy zdvorilosťou kniežať a panovníkov. Pri schôdzkach na ulici musíme byť zvlášť presní. Neodôvodnený oneskorený príchod je hrubou bezohľadnosťou, najmä ak nás očakáva dáma, ktorá môže byť našou nepresnosťou vystavená mnohým nepríjemnostiam. Tzv. akademická štvrť je na mieste na akademickej pôde, ale nie v spoločnosti. Preto sa neslobodno dopúšťať tohto zvyku.

Zdvorilými a taktnými máme byť nielen voči známym a priateľom, ale i voči neznámym a tým skôr voči cudzincom, voči ktorým musíme byť nielen s hľadiska zdvorilosti, ale i národnej povinnosti pozorní. Musíme mať na mysli, že v styku s cudzincom reprezentujeme národ a tu padá na nás tým väčšia zodpovednosť. Uškŕňať sa nad jeho neobvyklým záujmom o veci všedné je vrcholom nezdvorilosti a nevzdelanosti. Musíme pamätať, že cudzincovi je všetko nové a zaujímavé, čo ho obklopuje, čo vidí v našom prírodnom bohatstve a v národopisných zvláštnostiach.

Ak je niekto zo spoločnosti vo verejných miestnostiach, v hostíncoch, kaviarňach a pod. zvyknutý na tzv. „stále dni“ (v dňoch návštev, spoločenských schôdzok), ak je zvyknutý za stolom na určité miesto, nikdy to miesto nezaujmime a ak sme ho v jeho neprítomnosti predsa obsadili, ihneď ho uvoľnime. Pedanti, ktorí majú svoje presné zvyklosti, pokladali by opačné chovanie priamo za osobnú urážku.

Pri dávaní milodarov alebo almužny nebuďme obradní. Spôsob darovania musí byť nenápadný a skromný.

Takt, ako zjemnelý prejav spoločenských pravidiel a slušnosti, nedá sa iba povrchným štúdiom osvojiť, alebo mechanicky „nabiflovať“. Dokonalé osvojenie taktu predpokladá hlbokú znalosť seba, ukáznenosť, ovládanie citov a vášní, ale hlavným predpokladom je dobrota srdca, duševná ušľachtilosť a cieľavedomá skromnosť. Ak sú dané tieto predpoklady a znalosť duševných a telesných vlastností svojich spolubližných, takt sme si osvojili a častejším stykom v dobrej a ušľachtilej spoločnosti môžeme v ňom dosiahnuť dokonalú obratnosť i v najnáročnejšej spoločnosti.

Systematicky vymenovať všetky prejavy a počiny, kde sa vyžaduje takt, zaplnilo by niekoľko obsiahlych sväzkov; preto po objasnení pojmu taktu zaoberať sa budeme ním v celom ďalšom obsahu so zvláštnym zreteľom na mimoriadne, vzácne a nezvyklé príležitosti.