ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

80. Pojem inleligencie

Je priamo zarážajúce, ako sa často a jalovo s pojmom „inteligencia“ plytvá. S obľubou operuje ním nielen dedinský mudrák, ale i mestský polointeligent, nemajúc ani jeden, ani druhý najmenšieho zdania, aký veľký komplex náročných podmienok shrňuje v sebe tento šesťslabičný okrídlený latinský termín.

Prv, než sme sa rozhodli touto kapitolou rozmnožiť obsah dušovednej časti, položili sme otázku: „Čo je inteligencia?“ S ľútosťou sme museli zistiť, že aj medzi skutočnými inteligentmi, odchovanými vysokou školou, bolo takých veľmi málo, ktorí vedeli aspoň dostatočne odpovedať na spomenutú otázku. Presne definovať nevedel však tento pojem ani jeden!

Práve preto pokladali sme za potrebné podrobne objasniť význam slova inteligencia v užšom i v širšom smysle.

Inteligencia podľa slovníkovej vysvetlivky kryje sa s pojmami: rozumnosť, súdnosť, duševná schopnosť, vzdelanosť, dôvtip, vzdelané obecenstvo a vzdelanci.

Tieto vysvetlivky však len veľmi stručne naznačujú obrysy komplexu, ktorý sa kryje s jeho významom.

Pojem inteligencie býva veľmi často nesprávne zamieňaný s nadaním, s odbornými vedomosťami a pod.

Môže byť niekto znamenitým jazykospytcom, polyglotom, matematikom, technikom, virtuózom, maliarom, sochárom, architektom atď., ale to ešte samo o sebe nie je dostačujúce, aby bol dotyčný, v určitom odbore nevšedne vynikajúci jednotlivec, plným právom nazvaný inteligentom, lebo inteligencia nie je totožná ani s nadaním, ani s množstvom vedomostí!

Osobné dispozície jednotlivca pre daktorý odbor, ktoré všeobecne nazývame nadaním, obmedzujú sa iba na ohraničené pole duševnej činnosti; umožňujú v určitom odbore výkony, ktoré vynikajú nad iné výkony, avšak nemusia byť spojené s celkovou inteligenciou, keďže inteligencia neobmedzuje sa len na ohraničený kruh duševnej činnosti, ale znamená nadanosť všeobecnú.

Z mnohých definícií, ktoré stručne objasňujú pojem inteligencie, najfrapantnejšia a najpriliehavejšia je definícia W. Sterna:

„Inteligencia je všeobecná duševná nadanosť, schopnosť prispôsobovať sa myslením k hocijakým novým úlohám a novým životným podmienkam.“

Z tejto definície jasne vyplýva, že jednostranné vyniknutie v daktorom odbore nie je ešte inteligenciou, ale iba znamením, že by boly predpoklady pre dosiahnutie inteligencie.

81. Podmienky inteligencie

Inteligencia podlieha dvom základným podmienkam:

a) podmienkam vnútorným,

b) podmienkam zovnútorným (vonkajším).

Podmienky vnútorné tvoria 1. dedičnosť a 2. vek.

Zovnútornými podmienkami inteligencie sú: I. prostredie a II. výchova.

Dedičnosť má veľký vplyv na inteligenciu jednotlivca. Je známou skutočnosťou, že deti inteligentných rodičov mávajú obyčajne vrodenú inteligenciu, ako mávajú vrodenú zaťaženosť potomci zaťažených rodičov.

Vek je tiež dôležitým činiteľom, lebo ako telo, práve tak i duševná činnosť podrobená je zákonom vývoja a dozrievania, ale v predpoklade, že je vývoj inteligencie skoro ukončený.

Prostredie môže mať pri vhodných podmienkach veľmi dobrý vplyv na vzrast a rozvoj inteligencie, ale nevhodné prostredie môže všetky dobré dispozície zmariť.

Výchova, ak je v zdravom smere vedená, môže vývojový proces inteligencie značne skrátiť s otvorením širokých obzorov, bez ktorých je skutočná inteligencia nemysliteľná.

Veľmi nesprávne je meranie inteligencie podľa množstva školských vysvedčení, ako sme toho často svedkami. Nesmieme totiž zabúdať, že učenosť len sama o sebe nie je ešte inteligenciou. Vieme totiž zo skúsenosti, že i ľudia neučení, ktorí ani nižšie triedy strednej školy neskončili, môžu byť veľmi inteligentnými.^[14] Naproti tomu ľudia s akademickými diplommi, tzv. „živé encyklopédie“, čo ako s rozsiahlymi vedomosťami stávajú sa v praktickom živote nesamostatnými a neschopnými tieto vedomosti užiť a vedieť sa vžiť do všetkých životných situácií a uplatniť nadobudnuté vedomosti. Takíto jednotlivci sú inteligentmi iba na papieri, ale v skutočnosti celkom šedivými figúrkami na životnej šachovnici.

82. Ako sa prejavuje inteligencia u človeka?

Inteligentný človek v myslení je samostatný, má zdravé životné zásady, jeho vôľa je rozhodná a slobodná, pamäť má obsiahlu a trvalú, bystro si tvorí o každej veci svoj vlastný úsudok a tento úsudok vie prejaviť, odôvodniť a v medziach konvencionálnosti brániť.

Je vždy pohotový a svoje vedomosti vie v pravý čas a na pravom mieste užiť a uplatniť; nedostatky snaží sa čím skôr odstrániť a vedomosti doplniť.

Povinnosti svojho povolania, otázky úradné i súkromné rieši svedomite, rýchle, vhodne a isto. I nepredvídané situácie správne odhaduje, do nepriaznivých sa rýchlo vžíva. Vie dobre hospodáriť s časom, peniazmi i zdravím.

Je vždy pozorný a taktný, lebo zaraz vystihne, čoho sa musí vystríhať, aby druhému nebol nepríjemným a nepremyslenými slovami ho neranil. Svoju osobu nikdy netlačí do popredia a hovorí s každým o tom, čo druhého zaujíma. Svoje zásady a náhľady, i keď sa o nich zmieni, nikdy nikomu nevnucuje a svoje záujmy vždy v medziach korektnosti háji.

Je ukáznený nielen v reči, ale i v pohyboch, mimike a gestách, ako i v ostatných prejavoch.

Skromnosť je jeho najvýraznejšou čnosťou, skromnosť, ktorá vyviera z ušľachtilosti jeho dnše a dobroty srdca. Jednakou mierou vie deliť s iným svoju radosť a v takej miere vie prijímať súslasť a sústrasť.

Jeho prítomnosť nás osviežuje, jeho nenútená, úprimná reč blaží.

Vie poradiť i v najspletilejších životných otázkach, vie poučiť bez akéhokoľvek mentorského prízvuku, poklesky iných drakonicky neodsudzuje a úprimne sa teší zo šťastia každého.

Vie prinášať pre svojich priateľov obete v hraniciach rozumových i majetkových možností a nikdy sa nedožaduje protislužieb…

Na takom jednotlivcovi, ktorému právom náleží epiteton ornans inteligenta, dalo by sa pozorovať nespočetné množstvo podobných dobrých vlastností, ktoré sa vysoko vežia nad duševnou a citovou plytkosťou, etickou a morálnou podpriemernosťou veľkého množstva tých, ktorí si tento predikát duševného a citového šľachtictva osobujú neprávom. S pseudointeligentmi stretáme sa veľmi často a s veľkou ľútosťou musíme zdôrazniť, že práve títo polovzdelaní zápecníci, produkujúci svoju „inteligenciu“ v cynickom lazanskom lajdáctve, v hrubosti a neviazanosti, zvulgarizovali pojem inteligencie do takej miery, že obyčajný dedinčan s netajeným dešpektom hľadí na inteligenciu a skepticky prijíma od nej všetky podnety, čo by aj úprimne smerujúce k jeho hmotnému alebo náhľadovému zveľaďovaniu.

Dnešné politické a ideologické prelomy a prevraty v záujme národnej obrody a štátnej samostatnosti diktujú slovenskej inteligencii obzvlášť dôležité poslanie v národe a bude rozhodne záležať v prvom rade na inteligencii, do akej miery a v akom časovom rozpätí proces národnej a štátnej obrody želateľne vyvrcholí.