ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

61. Ženy v zrkadle povahových typov

Keďže sa žena v mnohých ohľadoch povahove odráža od mužov, i keby vo všeobecnosti mohlo sa ustáliť, že patrí do niektorého z uvedených letorových typov, predsa sú medzi všeobecným typovaním muža a ženy veľké rozdiely. Práve preto uvedieme typovanie žien podľa najnovšej náuky prof. Dr. P. Mathesa, ktorý priamo geniálnym spôsobom rozdelil typy žien do štyroch hlavných kategórií:

Podľa jeho rozdelenia môže byť žena:

a) pyknická, povaha pokojná a spoločenská, telo náchylné na tlstnutie,

b) intersexuálna, povaha medzipohlavná, zaťatá,

c) asthenická, chorobná, hypochondrická,

d) hypoplastícká, nevýrazná, povrchná.

TYP PYKNICKÝ je typ vyslovene ženský. Jej vonkajší habitus telesné formy, mäkkosť úst a pohľadu nezanecháva pochybností, o aké pohlavie ide. Je to pravá žena pre pravého muža, najideálnejšia žena pre manželstvo. Mužovi býva celkom oddaná, jeho slovo je pre ňu zákonom a svoju najväčšiu rozkoš a radosť nachodí práve v tejto oddanosti. Je ženou, ktorá prenikne vnútrom svojho muža tak dokonale, že mu doslovne číta želania z očú.

Jej materstvo má prirodzený a ľahký priebeh a v dieťati miluje predovšetkým bytosť svojho druha. Rada sa strojí a má často veľmi dobre vyvinutý smysel estetický, ale umenie posudzuje vždy so svojho čiste ženského stanoviska.

Pyknická žena rozdelí svoje srdce ľuďom, ktorých má rada, ale rovnako húževnate ich vie brániť pred úskalím života. Vo vede a v ostatných mužských odboroch vzdelania, nevyniká, ale vie v sebe vzbudiť nadľudský záujem o záľuby milovaného muža. Umenie činne nevykonáva, ale umelecké diela pôsobia na ňu hlbokými a silnými dojmami Je popínavým kvetom, ktorý potrebuje oporu, ku ktorej by prilipla a potom rastie s veľkosťou svojej opory.

ŽENA INTERSEXUÁLNA, nazývaná tiež „tretím pohlavím“, je so svojím vnútrom od svojej mladosti v nepretržitom boji. V jej duši sú sťaby srastené dve indivíduá: žena a muž. A tieto indivíduá sú spolu v neustálom boji. Intersexuálna žena má veľké bohatstvo intelektu a neraz i výkonné a tvorivé umelecké sily. Vyniká v pretekoch s mužom vo všetkých smeroch kultúry a pocit víťazstva v tom boji je pre ňu najsilnejším pocitom šťastia. Tento typ má pre mužov veľkú príťažlivosť a provokuje ich k pokusu o ovládnutie. Má priam obrovskú energiu a priebojnosť, ale jej vzdelanie sa špecializuje do jedného špeciálneho smeru. Je neústupná v svojich názoroch a táto jej vlastnosť zabieha často až do zaťatosti. Má jednu túžbu: prebojovať sa za každú cenu. Je neobyčajne krásna a je si aj vedomá tejto svojej prednosti, alebo je celý jej zjav orientovaný po mužsky a v tom prípade je takmer nedbalá na svoj zovňajšok. Pomer k mužovi je vždy charakterizovaný postojom protivníka. Materstvo vyvoláva v nej obrovské duševné konflikty, ktoré prekoná často len svojou takmer nadľudskou životnou silou. Potom však prilipne k svojmu dieťaťu ale nie preto, žeby v ňom videla obraz svojho druha, ale čiastku seba samej. Intersexuálna povaha je typom neprirodzeného androginného ženstva a pre manželstvo vôbec nie je vhodná.

ŽENA ASTHENICKÄ je od prírody chorobného zjavu a obsah jej duše sa zúžil na strach pred nebezpečenstvom a hypochondrickými utrpeniami. Všetky mocnejšie dojmy sú udusené úzkosťou a pre lásku nemá v svojom obavami preplnenom srdci miesta. Umenie na ňu nepôsobí, lebo je nevnímavá. Nikdy sa s nikým nedáva do boja, lebo už vopred vie, že by prehrala. Materstvo je pre ňu takým problémom, že ho nezvládze. Trpí nervovými záchvatmi a silnejší otras spôsobí u nej úplné zrútenie, z ktorého sa už nespamätá. Jej intelekt nemá možnosti, aby sa rozvinul, lebo asthenická žena má smysel len pre svoj ohrozený život a veľa neprekonateľných ťažkostí, ktoré ju v živote očakávajú.

ŽENA HYPOPLASTICKÁ je bytosť úplne povrchná a bezvýrazná, ktorá k nijakej veci nemá ani kladného, ani záporného vzťahu. Zovnútorné dojmy nepohnú ani v najmenšom chudobnú jej duševnú náplň. Umenie sa nemá v čom odrážať a pomer k mužovi je vždy diktovaný okolnosťami. Materstvo absolvuje bez zvláštnych pohnutí, bez radosti a za iných predpokladov môže byť celkom dobrou ženou. Jej povrchnosť pôsobí — a to veľmi často —, že sa takáto žena snaží hrať inú povahu, ale niet v tom nič iného, ako napodobňovanie. Nemá zvláštnych nárokov a svojím spôsobom je s osudom celkom spokojná.

62. Ženy podľa letor

Podľa letor ženy taktiež triedime do štyroch skupín.

A) ŽENA SANGVINICKÁ je rozmarná, ľahko zápalistá. Cez jej dušu sa pomerne dosť často prelievajú rozličné nálady a dojmy, ktoré však nezanechávajú v nej ani stopy bolesti, alebo šťastia. Hnev netrvá u nej dlho, ale sa vybíja v krátkych výpadoch, ktoré sú tým bolestivejšie, čím jemnejšie sa uskutočňujú. Nenávisť je sangviničke cudzia, lebo pocit víťazstva po krátkom súboji ju úplne vytrie. Všetky zápaly rýchlo vzbĺknu, ale sú len povrchné. Trochu silnejší vietor nového prúdu ich rýchlo splaví. Láska tohto typu k druhému pohlaviu nespôsobí nijaké komplexy, lebo je nestála a prelietavá. Vyvinutý smysel pre krásu sa rozptyľuje ustavične novými dojmami a zostáva povrchný, bez hlbších zásahov.

B) ŽENA CHOLERICKÁ je bytosť výbušného temperamentu, náhlych a rýchlych zmien nálad, prudkých duševných emócií (duševných hnutí) so silným sklonom k prchkosti a zveličovaniu. Hnev sa vybíja v divej búrke a pôsobí neobyčajne silne na celú dušu. Pri zmene vonkajšieho podnetu takmer v okamihu zabúda na svoj hnev a prihlási sa ľútosť nad krivdou domnele spáchanou. Všetky zápaly zveličuje a prekresľuje do ohromných rozmerov. Silný smysel pre spravodlivosť veľmi často je zastretý strhujúcim tokom letiacich myšlienok. Prilipnutie k druhému pohlaviu býva trvalé, avšak pre svoju dravosť často prerušované najrozličnejšími výbuchmi nálady. Nenávisť v chvíli príkoria zbesile cválajúca, obracia sa v čase veľmi krátkom v spomienku bezbolestnú.

C) ŽENA MELANCHOLICKÁ je priamo predurčená za mučenicu. Veselosť, šťastie, krásne chvíle života nepozná, lebo niet pre ne miesta v jej duši a srdci. Naproti tomu každý, i ten najmenší negatívny vplyv zapustí do jej vnútra nezvyčajne hlboké korene a spôsobuje jej nekonečné utrpenia. Hnev sa v nej nevie rozrásť, lebo sa rozlieva v zúfalom plači. Miesto nenávisti má bolesť bez konca a v jej živom odvare bujnia myšlienky na samovraždu, tichý odchod a strach pred budúcnosťou. Jej láska má formu tragického sebaobetovania, každú sladkú chvíľu zakalí myšlienka na smrť. Melancholická žena je typ chorobnej letory, ktorá reaguje na každý vonkajší podnet pocitom zúfalstva a beznádeje.

D) ŽENA FLEGMATICKÁ je typom chladného uvažovania a rozumkárstva. Ani najsilnejší účinok nevie rozpustiť ľadovú kôru jej duše. Hnev je premyslený a skoro s matematickou presnosťou prepočítaný a neraz i mnoho rokov trvajúci. Nenávisť, láska, šťastie u nej vlastne ani nejestvujú. Ich miesto zaberá suchý, nebezpečný odpor. Priateľstvo udržuje v suchých medziach výhodnosti. Jej duševný život spravuje sa prísnymi normami, z ktorých nikdy nevybočí. Vlastnosťami tohto typu sú: subjektívna filozofia, úplná neprístupnosť k dojmom, dokonalý nedostatok romantizmu a pokojný orientačný smysel v nečakaných situáciách. Pri zisťovaní tohoto typu musíme mať na pamäti, že flegmatická žena môže prijať ktorúkoľvek z ostatných letor, ak vidí, že je to prospešné jej plánom. Túto pseudoletoru len hrá, ale hrá ju dokonale.

63. Ženy podľa zjavu

Ženy podľa zjavu delíme na päť hlavných skupín:

1. Typ ženy harmonickej (ladnej),

2. Typ ženy garsonovej (chlapčenskej),

3. Typ ženy démonickej (zlodušnej),

4. Typ ženy éterickej (vzdušnej),

5. Typ ženy animálnej (živočíšnej).

1. ŽENA TYPU HARMONICKÉHO celým svojím zjavom pôsobí dojmom vyrovnanosti a jemnej spanilosti. Nebýva veľká, údy má ťahavé a malé, ruky útle. Rozpätie ramien je o málo užšie ako šírka bokov. Jej chôdza je pružná a všetky mäkké časti tela sú zaokrúhlené, hoci je vcelku štíhla. Ústa má mierne kreslené, bradu neenergickú, kožu sviežu, slabo naružovelú. Zostáva dlho mladou a všetky jej pohyby majú výraz pravej ženskosti.

2. ŽENA TYPU GARSONSKÉHO má niekoľko ľahko rozoznateľných príznakov. Je postavy skôr vyššej ako nižšej, často až vysokej, je štíhla a vyvoláva dojem chlapčenského pôvabu. Tiež všetky jej pohyby i chôdza pripomínajú chlapca. Údy má veľmi dlhé, ruky nie práve malé, ale pekne formované, ramená značne širšie ako boky. Ústa majú odhodlaný výraz a brada je pevne stavaná. Pokožku má veľmi hladkú so žlkastým nádychom.

3. ŽENA TYPU DÉMONICKÉHO býva ponajviac nezvyčajne krásna, vyššej postavy a ťahavých, niekedy až lenivých pohybov. Pery má veľmi plné, bradu dosť výraznú, ruky neobyčajne dlhé a úzke prsty. Pokožku má počernú, ale dakedy až mliečne bielu. Celková stavba tela je veľmi súmerná, chôdza až strmá a trocha hojdavá. Každý pohyb má presne vopred rozvážený.

4. ŽENA TYPU ÉTERICKÉHO má v sebe istú priezračnosť a ľahkosť. Ústa má úzke, bezkrvné pery, pokožka je bezfarebná a ruky sú veľmi malé a veľmi štíhle; brada má takmer detskú formu. Celková postava je chudá, často nie práve bez pôvabu, údy krehké a všetky pohyby javia neistotu.

5. ŽENA TYPU ANIMÁLNEHO je v každom smere opakom ženy typu éterického. Stavba tela je robustnejšia, ruky sú silnejšie, dakedy až nepekné, kĺby a ramená sú v jednakej šírke. V jej pohyboch je neobratnosť, alebo trocha živočíšneho (zvieracieho) pôvabu. Ústa i bradu má ostro narysované, celková postava nie je štíhla, ani zvlášť vysoká. Jej pokožka je drsnejšia, pórovitá a má miestami silný lokálny kolorit.

64. Typovanie podľa spôsobu reči

I toto typovanie rozoznáva päť rozličných skupín:

A) Typ abondantný,

B) Typ spazmatický,

C) Typ floskulný,

D) Typ vakantný,

E) Typ neutrálny.

A) TYP ABONDANTNÝ prejavuje sa bohatou rečou, je plná a prednášaná melodickým hlasom. Slová sú vhodne a dobre volené, výslovnosť je príjemná a veľmi rýchla. Pestré obraty a dakedy až chvatný tok slov je dôkazom živo sa striedajúcich myšlienok. Hovor vyžaduje veľkú pozornosť poslucháča, nenudí a upútava, melódia reči celkom miestne stúpa a klesá vo farbistej dynamike.

B) TYP SPAZMATICKÝ prejavuje sa rečou trocha kŕčovitou a úzkostlivo presne stavanou. Slová sú priliehavé, ale zdá sa, ako by sa pomaly vydieraly, zrejme z obavy pred prerieknutím. Tento typ reči činí dojem zvýšenej pozornosti na obsah hovoru.

C) TYP FLOSKULNÝ prejavuje sa veľkým množstvom jalových slov a fráz, ktoré sa hovoria len s ohľadom na zvuk bez ohľadu na obsah. Kvetnatosť vystupuje tu na povrch v každom jednotlivom výraze, hlas je povýšený, nesprávne zdôrazňovaný a znie veľmi hlucho v násilnom nadšení (pátose).

D) TYP VAKANTNÝ je rečou prázdnou po stránke obsahovej i formálnej. Chudobný myšlienkový materiál, spojený s neschopnosťou vyjadrovacou, robí takýto hovor nefarebným a nekonečne nudným. Pokus o akýsi humor, čo nie je pri tomto type vzácnosťou, pôsobí veľmi úboho, najmä ak je sprevádzaný prázdnym, falošne znejúcim smiechom.

E) TYP NEUTRÁLNY je vari najrozšírenejším typom hovoru. Je síce plynný a viac-menej súvislý, nepôsobí však príjemne na náročnejšieho poslucháča. Slová sú vhodné, ale nefarebné, obraty veľmi všedné a často i obsah hovoru je bezcenný. Je to suchý spôsob vyjadrovania, vcelku nezábavný, ba až uspávajúci.

65. Oči podľa výrazu

„Oči sú zrkadlom duše“, vraví staré príslovie a je v tom mnoho pravdy. Výraz očí vie často viac povedať ako ústa. Pri radosti zažiaria ohňom šťastia, pri hneve priam iskria, pri smútku sa zastierajú atď. Vyjadrujú často a veľmi dokonale každé naše vnútorné a citové pohnutia, čo by sme sa ináč bránili vyjadriť. Ak vieme potlačiť radosť, smútok, žiaľ, hnev, obavy a strach zovnútorne, očiam vieme len veľmi ťažko rozkázať, aby neprejavily to, čo cítime a prežívame. Oči sú prosto suverénnymi pánmi, ktorí si neradi dávajú rozkazovať.

Nakoľko sú zrkadlom našej duše, nakoľko vedia vyjadrovať rozličné pohnutia, i o tom nás poučuje moderná typológia, ktorá oči podľa výrazu zadeľuje do štyroch základných skupín, a to na:

I. výraz vitálny (živý),

II. výraz interný (vnútorný),

III. výraz stupídny (hlúpy),

IV. výraz atematický (bezpredmetný).

I. VITÁLNY výraz majú oči živé, veľmi bystré, ktoré sa ľahko prezrádzajú a v ich pohľade sa veľmi rýchlo striedajú všetky vnútorné dojmy. Majú výraz hlbokého, skutočného intelektu a každý vnútorný zážitok odráža sa v nich s prekvapujúcou vernosťou a vo všetkých odtieňoch. Vedia byť nepokojné, ale jednako ľahko i ostro upreté, a obraz, ktorý vidia, podávajú mozgu už s presnou analytickou úvahou.

II. INTERNÝ výraz majú oči vážne, veľmi pokojné a ich pohľad je sťaby do seba ponorený, snivý. Je v nich hĺbka, dakedy len zdanlivá, ale vždy pôsobivá. Sú stále zastreté podivným priezračným závojom, ktorý sa nikdy neodstiera a vyvoláva zdanie tajomstva i tam, kde ho niet. Výraz interných očí býva často unavený a v krajnom prípade i pohŕdavý.

III. STUPÍDNY pohľad očú je úplne prázdny, neoživený nijakou skutočnou myšlienkou, záujmom, a pôsobí menším dojmom, ako pohľad priemerného dieťaťa. Niet na ňom nič, čo by stálo za úvahu. Je tupý, bez obsahu a často i namyslený. Prispôsobuje sa vždy len okolnostiam. Je dakedy vyzývavý, otrocký, alebo i opovržlivý; vie pôsobiť nechápavo alebo koketne, ale je to vždy len maska, ktorú možno ľahko odhaliť. Tento typ má značné herecké schopnosti, ale trvale klamať nemôže, lebo mu chýba hlboká a trvalá presvedčivosť. Prv, alebo neskôr maska spadne a jediný mimovoľný pohľad povie viac, ako dlhé, čo aj dobre hrané divadlo.

IV. ATEMATICKÝ pohľad očú, ako to už aj význam termínu vraví, je úplne bezpredmetný a bezobsažný. Takýmto pohľadom sa vyznačujú ľudia chorobne zasnení, kreténi a poloslepci. Pohľad je sťaby sklený, oči mŕtve, nevyjadrujúce práve tak nič, ako oči voskovej figúry.

Moderná typologia, ktorá je nesporne lepšou a dokonalejšou charakteristikou ľudských pováh, ako staré rozdelenie, obsahuje ešte mnoho rozličných iných charakterizujúcich poznatkov, ale tieto sa vymykajú z rámca nášho diela.

66. Môžu sa letory meniť?

Častejšie sa vyskytuje otázka, či sa môže letora meniť? Stávajú sa prípady, hoci je to vzácnosťou, že sa letora človeka pod rozličnými vplyvmi mení. Z cholerika sa môže časom stať melancholik, keď už roky vášnivostí pominuly. Zo sangvinika sa môže stať — hoci len v prípadoch veľmi vzácnych — flegmatik; z flegmatika melancholik, alebo zriedka tiež sangvinik; z melancholika flegmatik, alebo zriedka cholerik. Pomery životné, duševné vplyvy a vek menia letoru. Je zaujímavé, že hojný pobyt na sviežom vzduchu, telocvik, šport v slnečnom jase, vedia vyvolať zmenu u melancholika k letore cholerickej a u flegmatika k sangvinickej.

S obľubou sa prirovnávajú jednotlivé letory k časom ľudského veku. Bezstarostná, veselá, ľahkomyseľná mladosť prirovnáva sa k letore sangvinickej. Prudká energia, odhodlanosť, živosť citov vo veku dozrievania k letore cholerickej; pokojné premýšľanie, hlboká opravdivosť vo veku dospelom letore melancholickej a nevšímavosť, ľahostajnosť a chladnosť vo veku stareckom k letore flegmatickej. Toto prirovnanie však nesmie sa brať doslovne, že by všetci starí ľudia boli flegmatickí. Poznáme veľmi mnoho starých ľudí, ktorí sú sangvinikmi, alebo cholerikmi, kým medzi deťmi nájdeme neraz i flegmatikov. Letory sa obrazne prirovnávajú tiež podľa štyroch ročných období: letora sangvinická k jari, cholerická k letu, melancholická k jeseni a flegmatická k zime.

Podľa pohlavia sa tiež rozdeľujú letory. U žien prevláda letora sangvinická a flegmatická. Tieto letory sa niekedy nazývajú tiež letorami ženskými; u mužov sa väčšinou vyskytuje letora cholerická a melancholická. Sú to význačne letory mužské. Málokedy býva žena cholerickou (rezolútna žena), alebo melancholickou.

Tiež jednotlivé národy boly rozdelené podľa letor. Starých Grékov pokladáme za sangvinikov, Rimanov za cholerikov. V novšom čase sa vraví, že Francúzi sú sangvinikmi (vtip, spoločenskosť, ľahkomyseľnosť), Taliani cholerici (energická živosť, prudkosť, vášnivosť), Maďari sangvinici, severní Nemci sú cholerici, Bavori zasa flegmatici. O Angličanoch sa vraví, že sú flegmatici, ale keď skúmame ich život a literatúru podrobnejšie, nachodíme u nich hĺbku, zádumčivosť, vytrvalú húževnatosť, čudáctvo, známky to letory melancholickej.

Zo slovanských národov sú: Slováci a Poliaci sangvinickí, Chorváti a Česi cholerickí, Ukrajinci flegmatickí a Veľkorusi melancholickí.

Vedľa otázky, či sa môže letora meniť, často sa vyskytuje i otázka druhá: ktorá letora je najlepšia? Každá letora má svoje dobré i nedobré stránky. Mnohí nazývajú sangvinickú letoru za šťastnú. Ale ak prihliadneme k nedobrým stránkam sangvinikovým, zdá sa chvála tejto letory hneď značne zoslabená. Podobné je to i u ostatných letor.

Každá letora sa má snažiť, aby vyvinula vlastnosti dobré a potláčala vlastnosti nedobré. Ušľachťovaním a sebakázňou každá letora môže byť spoločnosti príjemnou.

Jasná predstava o vlastnej letore je dôležitou složkou sebavýchovy, ktorej poslaním i mocou je krotiť nesmiernu živosť, cvičiť slabú vôľu vo vytrvalosti, prenáhlenosť nahradzovať rozvahou. Tak sa dá na každej letore postaviť charakter. Letora je súhrn vrodených vlastností, ale, ako sme sa už vyššie zmienili, môže sa zmeniť vzdelaním, úsilím vôle hlavne však vekom. Čas a vek skrotí náruživosti a vášne.