ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

76. Dobré a zlé zásady

Súhrn zvláštností, ktorými sa každý z nás líši od ostatných ľudí, tvorí individualitu jednotlivca, ktorá podmieňuje konanie, podobne ako letora.

ZÁSADA je praktické pravidlo konania, ktorým sa v živote spravujeme a jeho závažnosť uznávame. Zásada vzniká z predstáv o dobrom a z rozumovej úvahy. Napr.: vravieť pravdu vždy a všade, čo by nám to i škodu privodilo, alebo priviedlo by nás to do nepríjemnej situácie. Prvý a druhý raz bude nám vyznanie pravdy v nepríjemnom prípade ťažké, budeme zápasiť sami so sebou, ale ak sme zdolali sami seba, vyhrali sme najťažší boj! V ďalších prípadoch vybojovania úspechu nad sebou bude každé naše počínanie smerovať za pravdou a pravdorečnosť stane sa nám zásadou, teda vlastnosťou, podobnou zvyku.

ZLÁ ZÁSADA. Tým istým postupom — čo býva častejšie a ľahšie — môže vzniknúť zlá zásada, obzvlášť ak sme zaťažení sebectvom, sklonom k luhaniu, lenivosťou a márnotratnosťou. Človek so sklonmi zlodejskými ukradne najprv maličkosť a keď sa mu to podarí, vrhá sa na väčšiu korisť. Dobre to vystihuje naše príslovie: „Najprv ihlička, potom kravička, napokon šibenička.“

Počínanie alebo konanie, vyplývajúce zo zásady, je zásadné. Pre mravnú slobodu človeka má dôležitosť obsah, množstvo a pomer zásad. Aké majú byť zásady, jasne vysvitá z Kristových slov: „Nečiň inému, čo nechceš, aby tebe činili iní.“ Filozof Kant toto jasné a základné pravidlo morálky formuloval takto: „Pokračuj vždy tak, aby zásada tvojho konania mohla byť uznaná za všeobecne platný princíp.“ Z toho vyplýva, že cieľom zdravých a užitočných zásad má byť vždy len dobro, ktoré sa má stať našou zásadou. Bolo by ideálnym, keby sme mali zásadu pre každý odbor svojho konania: pre styk s ľuďmi, hospodárenie s časom, hospodárenie s peniazmi, dochvíľnosť, pre životosprávu, poriadok a pod.