ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na kamenných laviciach pod gaštanmi vo vinici sedely Oravská, Eva a Margita. Čakaly Hrádyho.

Onedlho prichádzal Hrády. Zďaleka pozdravil rodinu. Na brehu potoka zastal a vyčkávajúco hľadel na ne.

Ženské sa ani nepohly. Stráže už dávnejšie odišly na výskumy. Každú chvíľu mohly sa vrátiť. A nechcely vzbudiť ich pozornosť. Len zďaleka sa mu usmievaly.

Margita a Richard dívali sa na seba. Medzi nimi tiekol symbol demarkačnej čiary. Pomaly žblnkotal vo svojom koryte. A oni jednako tak cítili, ako by im prúdil až k srdciam. Obom nevýslovný žiaľ tlačil srdce. Meravo, bez pohybu dívali sa jeden na druhého…

Československá stráž zjavila sa na obzore.

Hrády odišiel do vinice.

Všetci čakali, kým neodíde stráž. Ale stráž sa zastavila a skúmave pozorovala maďarské polia.

Margita odhodlane vstala. Nevyčkala, kým odíde stráž, aby Richardovi mohla vyjadriť, čo mu chcela rozpovedať. Cítila, že ľahšie bude jej zďaleka a obrazne mu to prezradiť, hoci mu tým raní srdce.

A zodvihla so stola slovenskú zástavu, pritisla ju k sebe a pátrave pozerala na Hrádyho, či ju porozumel.

Richard najprv ustrašený zadíval sa na ňu. Pomaly skrotol jeho pohľad v nesmiernom udivení. A pozeral, udivene pozeral. Potom, mimovoľne sa usmievajúc, kýval zpät na znak porozumenia.

Margite tvár zasvietila radosťou. Evina sa zachmúrila.

Stráž sa už vzďalovala.

Všetky napnute očakávaly, čo si počne Hrády. Stráž už nebolo vidieť. Ľahko by mohol prekročiť hranicu. Keby prišiel k nim, neohrožovalo by ho viac nebezpečenstvo. Mohly by ho zastať.

Margite stislo srdce, keď videla, že sa ani nepohol. Ale ho jednako len nevolala. Chcela, aby sám od seba sa sblížil, na znak, že sa nevzpiera proti národnej zmene.

Ale on len stál. Po chvíli pozdravil. A hoci usmievavo kýval, jednako odišiel.

Margite bôľne stislo srdce. Tvár jej zosmutnela, ako by sa nepreniknuteľné tiene boly vrhly medzi nich.

Eve sa tvár vyjasnila. Hrády srozumiteľne dokázal, že nepotrebuje slovenského prievratu. Odmietol ho. Margita ho bude musieť nasledovať do Maďarska.

Matka starostlive obrátila sa k Margite.

— Prečo tak rýchle odišiel?

— Mal už dosť tejto slovenskej komédie! — smiala sa Eva posmešne.

— Alebo napochytre nemohol sa vynájsť v novom položení, — povedala Margita tichým, neistým hlasom.

Cítila, že ani ona nevie sa napochytre vynajsť v novom obrate, pred ktorý postavilo ju chovanie Hrádyho.

— Túži vrátiť sa zpät, keby mohol, — uisťovala matku. — To sú znaky toho, že sa mu už pohlo srdce. Zatriasla ním túžba po domove. Neurobila som teda zle, keď som sa pokúsila o jeho návrat. Prvý pokus bol, že som mu oznámila náš národný obrat… Ako zbadal slovenskú zástavu v mojich rukách, hoci ho to prekvapilo…

— Viem si predstaviť, ako príjemne ho to prekvapilo! — skočila jej do reči Eva posmešne.

Margita však pokračovala:

— Hoci ho to prekvapilo, nezmŕštil obočia, nenahneval sa, len sa usmieval a kýval zpät. To je nie mnoho, ale môžeme to pokladať za dobré znamenie. Dúfajme teda, že po uplynutí prvej ohromujúcej chvíle prekvapenia víťazne prekoná krízu prechodu a vráti sa k nám…

— Dal by Pán Boh, aby sa tak stalo! — vzdychla Oravská.

Eva prekvapene pozrela na ňu.

— Žiadaš si to? Ale čo bude vtedy s mužom slovenského ducha, ktorého si Margite určila?

— Ja pokladám za hlavnú vec, aby moje dcéry ostaly doma. A aby sa tak stalo, každý spôsob a nástroj prijala by som s radosťou, — povedala matka.

— Ja ostanem doma, — uisťovala matku Margita. — Ak sa mi teraz nepodarilo privolať Richarda domov, vrátim ho najprv národu a potom privediem ho sem.

Eva sa zasmiala.

— To bude div! Akiste vás prekoná a na maďarskej zemi zahrá komédiu slovenského vzkriesenia.

Margite sa tvár zamračila a s výčitkou obrátila sa k Eve:

— Ja nikdy nevysmievam a neurážam tvoje maďarské smýšľanie.

Oravská, aby predišla svade, rýchlo sa spýtala:

— Ale či by mu dovolili vrátiť sa?

— Dovolili by, — prisvedčila Margita. — Práve včera som sa spýtala Skalníka, či sa môže vrátiť, kto dobrovoľne opustil Slovensko. A on povedal, že keď s pravým, statočným, úprimným srdcom sa vráti, vtedy môže.

— To je ťažká podmienka, — poznamenala uštipačne Eva. — Veď to skoro nemožným činí návrat.

Oravská a Margita, nereagujúc na Evinu poznámku, začaly sa radiť o možnosti Hrádyho návratu. Pokladaly za hlavné, aby ho doviedly domov. Keď bude doma, pomaly priľne k národu. A radily sa, či majú vyčkať, kým sa otvorí zatvorená hranica. Alebo majú sa azda pokúsiť dostať ho sem cez zatvorenú hranicu? A rozhodly sa, že budú prosiť o radu Skalníka. Ak by sa podarilo Richardovi prejsť cez hranicu, či by urobil potrebné kroky, aby sa mohol tu voľne pohybovať. A rozhodly sa, že ešte dnes síde sa celá rodina so Skalníkom a dopodrobna rozoberú možnosť Hrádyho návratu.

Eva ochable sklonila hlavu.

Predvidela neodvratný škandál. Škandál by bol, keby Margita nechala Maďara Hrádyho k vôli Slovákovi. A ešte väčší bude, keď sa Hrády vráti a stane sa Slovákom. Chovanie sa Hrádyho dosiaľ nedalo príčiny znepokojovať sa. Ale že Hrády dosiahne väčšie šťastie v chystajúcom sa manželstve než Margita, treba sa obávať, že napokon jednako len zmäkne a poddá sa.

Prebrala sa a nechala ich tam. Nech majú úfnosť, nech sa tešia, nech sa radia. Ona nemá čo hľadať medzi nimi.

Odišla a nervózne sa prechádzala po vinici. Jej srdce tlačily zlé tušenia.

Tento výstup na hranici môže osudne vlívať i na jej život. Jej bližní nemôžu sa opanovať v prvom národnom zápale. Vyvláčili svoj národný cit na ulicu. Prezradili to Hrádymu. A teraz on rozpovie to Tornaymu, i zosilnejú Arankine klebety, keď sa dostanú za hranicu. A či Tornay bude sa vedieť premôcť, aby si nevšímal národného obratu príbuzných a neobmedzene jej dôveroval?!

Horko sa zasmiala, že tak pochodila. Hľadala spojenie s Maďarskom, aby tam mohla znemožniť Arankine klebety, a teraz skrze toto spojenie prekĺzlo potvrdenie týchto klebiet!

Pritisla si ruky na ohnive bijúce sluchy. Niečo musí urobiť! Nesmie nečinne pozorovať udalosti.

Ukrytá v prešovni, neraz videla potajomné prebehnutie cez zatvorenú hranicu. A rozhodla sa, že pozve Ákoša a Richarda na podobnú návštevu. Ešte dnes im napíše listy. Bude prosiť Richarda, aby nepovedal Ákošovi, čo sa mu prihodilo. A nahovorí ho, aby Margitina chvíľková nevernosť ho neodstrašila niekedy vziať ju do Maďarska. Keď ho Margita bude nasledovať do Maďarska, razom bude koniec jej slovenskému priateľstvu. Nech príde teda a nech ju odtrhne silou lásky od slovenského národa a nech ju zachráni pre maďarskú vlasť a národ.

A Ákoš i Richard prídu. Podrobia sa protizákonnej ceste z vlasteneckých príčin. Listy odovzdajú svoju úlohu osobnému styku. Čo nemohly rozriešiť a upevniť mŕtve písmeny, rozrieši a upevní osobné spojenie. Ak mŕtve písmeny nedostatočne vyjadrovaly, čo cíti, všetka horkosť a vernosť jej maďarského srdca bude žiariť v jej očiach, aby presvedčily Tornayho o jej vernosti. A čo mŕtve písmeny nemohly urobiť, zachráni Margitu kúzlo prítomnej lásky.

„Ale čo, ak prídu už pozde?“ — prišlo jej na um. „Ak Margitino slovenské cítenie natoľko zosilnelo, že azda Hrádyho národné odporovanie ju len odcudzí od neho a ju pripojí tým mocnejšie k Skalníkovi?“

Cítila, že Margita ešte nie je mimo nebezpečenstva. Nech sa akokoľvek vyvinú veci, musí sa znemožniť spojenie Skalníka s Margitou. Keď ináč nie, ona musí sa stať prekážkou medzi nimi. Ona je silná, stála a maďarského cítenia. Ona bez nebezpečenstva môže sa zaoberať Skalníkom a pokúsiť sa podmaniť si ho.

Preto do ich národného boja musí vniesť i boj ženy a muža. Musí vyvolať i muža a víťaziť nad ním. A z tejto príčiny musí sa zmeniť bojovná taktika a novému spoločnému boju sa prispôsobiť.

To by bolo skvelé víťazstvo i pomsta, keby Skalník za zradu maďarskej národnej veci sa do nej na smrť zamiloval, do nej — do Maďarky! Keby ho slovenské srdce bolelo pre maďarské dievča, ktoré by nasledovalo maďarského muža do krajiny, ktorú on zaprel a nenávidí! A akokoľvek nenávidí maďarskú zem, jednako by sa našlo tam miesto, kde by ho túžobne ťahalo srdce. Áno, nech sa stane tak… A rozhodla sa, že na druhý deň zjaví sa pri obede, ako keby len choroba bola príčinou jej doterajšej neprítomnosti.

Celkom uspokojená pohla sa do kaštieľa napísať listy.

*

Na tretí deň prišly odpovede.

Ákoš i Richard odkazovali, že prídu, keď sa utíšia búrlivé chvíle v Maďarsku a bez väčšieho nebezpečenstva budú sa môcť pokúsiť prejsť cez zatvorenú hranicu…