ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zvolen — maďarsky Ó-Zólyom, nemecky Altsohl, latinsky Veterozolium, niekdy dľa starodávnych listín „Zolum Villa“, t. j. dedovizeň v prastarom smysle — ináč i „Veterizolium“ — leží v Uhrách, v župe, ktorej dalo i svoje prastaré meno, totiž v Zvolenskej, a síce skoro v jej prostriedku, na ľavom brehu rieky Hrona a na pravom brehu potoka Slatiny, ktorý poniže mesta vteká do Hrona pod Pustým Hradom, a potom spolu tečú a púť svoju konajú hlbokou úzučkou dolinou pomedzi vysoké vrchy-hory, ďalej do Tekovskej župy, ta do valného Dunaja pri Ostrihome. Zvolen obrúbený je od južno-západnej strany jakoby strážiacimi ho blízkymi horami, v samom úzadí krásnej obšírnej doliny, ktorá dĺži a rozprestiera sa až k samej Banskej Bystrici, pretekaná strmým, krivotokým Hronom.

Zvolen leží medzi obciami: Rybáre, v ktorých chotáre sú svetochýrne kúpele Sliačske, Lieskovec, Môťová, Mihalková Šúplatka, Podzámčok, kde niekdy Verbőczy svoje „Tripartitum“ napísal, ďalej medzi obciami: Breziny, Bacúr, Ostrolúka, kde zvolenskí luteráni, nemajúc kostola, dlhý čas jako do artikulárnej cirkve na služby Božie chodievali; a ďalej leží medzi obciami Bučou, Turovo-Kováčovou a Hájnikami, ktorá posledne menovaná obec nazývala sa niekdy i ulicou mesta Zvolena.

Zvolen stal sa slobodným a kráľovským mestom v januári roku 1244, v ktorom roku jeho dedovizne prastarobylé práva boly takrečeno potvrdené, — a tak jeho utešená sestra, Banská Bystrica, je o 11 rokov mladšia, čo tiež slobodné, kráľovské a banské mesto. Zvolen je prastarý, a, zdá sa, dľa mojej mienky, už za času narodenia Krista Pána stál on tam na terajšom „Pustom Hrade“, o čom nižšie obšírnejšie.

V sozname písomných listín Zvolena zaznačené stojí nasledujúce:^[1]