SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(8) Achej sa vrátil domov

(Keď sa javisko nasvieti, sme znova pred chalupou Klužminovcov.)

SVETLO.

ACHEJ.

Len čo som sa s otcom, s matkou zvítal, oboch som sa s obavami spýtal. Na stole je plno prázdnych džbánov – akých ste tu častovali pánov? Na dvore psy obhrýzajú kosti – akých ste tu častovali hostí? Podupané zbožie, sťaté stromy – kto má túto skazu na svedomí?

KLUŽMINOVÁ.

Naše oči plačú vo dne, v noci, boli tu zlí Rabubalorovci.

KLUŽMIN.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Strom pri samej zemi odčesli, tvoju sestru Ašmu uniesli.

ACHEJ.

Dávno vám už zmizli z dohľadu?

KLUŽMINOVÁ.

Tri dni si, môj synček, pozadu.

ACHEJ.

Dohnať ich sa ešte podarí?

KLUŽMIN.

Iba s dobrým koňom v kantári.

ACHEJ.

Doma je môj gaštanový kôň?

KLUŽMINOVÁ.

Doma, synček, utekaj si poň!

ACHEJ.

Doma je môj luk a v luku šíp?

KLUŽMINOVCI.

Doma, synček, na cestu sa hýb!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

KLUŽMIN (do hľadiska).

Keď počuli, že sa Achej vrátil, dych sa ľuďom od radosti skrátil.

KLUŽMINOVÁ (do hľadiska).

Keď počuli, že si koňa sedlá, aj pastierky radosť k nemu viedla.

PASTIERKY (zbiehajú sa okolo Acheja).

Vädne kvet, keď chýba voda v pôde, vädne dievča, keď je v neslobode. Musí liať, ak má byť lúka pestrá. Rýchlo leť ta, kde ťa čaká sestra.

ACHEJ (lúči sa s pastierkami).

Zobral som si šípy, mám aj luk! Už len uzdu chytím do dvoch rúk. Konské zvonce rozcvendžia dnes noc, keď pocválam sestre na pomoc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

TMA.