Ašma

A mňa zatiaľ väzní čierny dom, bodá do mňa Adži pohľadom.

Ty mi dávaš košom, hrdá Ašma? To značí, že ešte nepoznáš ma. Som známy aj silou ohromnou. Nevzpieraj sa! Skloň sa predo mnou!

Strach sa podľa zhrbenosti pozná, no ja stojím rovno ako sosna.

Dýky sa ti tuším v očiach blysli.

Lebo nahlas vravím, čo mám v mysli. Peniazmi mi srdce neohromíš, vyhrážkami mi ho neoblomíš. Tvoje slovo nehne ani trávou. Zotročiť ma, Adži, nemáš právo.

Skáče žaba, keď sa cíti slabá?

Rabubalor, to ty si tá žaba.

Vezmem bič a budem ťa ním šľahať, za vlasy ťa po kameňoch ťahať! Dala si sa voviesť do domu, patríš nám a viacej nikomu. Keď si nevieš pánov domu uctiť, do hlbokej diery ťa dám spustiť. Keď na nebo nechceš vystúpiť, dám na teba peklo vypustiť. Keď si dobrým bydlom pohrdla, zahryznú ti myši do hrdla.

Strach sa podľa zhrbenosti pozná, no ja stojím rovno ako sosna. Nezlomí ma nijaký tvoj čin, nikdy si ma nevezme tvoj syn! V zlom plode je ešte horšia šťava, zlý človek sa ešte horším stáva. Ty do pekla, Rabubalor, odíď!

Najprv teba do diery dám hodiť.