(Keď sa javisko nasvieti, objavia sa Rabubalorovci.)
SVETLO.
KLUŽMINOVÁ.
Rabubalorovci strhli ploty!
KLUŽMIN.
Ako víchor vtrhli do Adžoti! Nič nedbajú na to, čí je dom!
RABUBALOROVCI (hodujú a spievajú).
Deväťdesiatdeväť jazdcov v rade a stodvadsať kusov statku v stáde.
KLUŽMINOVÁ.
Hodujú tu ako vo vlastnom.
KLUŽMIN.
Za vrchstolom napcháva sa svat.
CHADŽOU (hoduje a spieva).
Deväťdesiatdeväť džbánov vína, v stodvadsiatich košoch bravčovina.
KLUŽMINOVÁ.
Keď otvorí ústa, vyjde smrad.
CHADŽOU (doje, dospieva, slávnostne vyhlási).
Boli u vás hostia, boli hody, dohodlo sa všetko bez dohody.
KLUŽMIN.
Čo dohodlo?
KLUŽMINOVÁ.
Nič sa nedohodlo!
KLUŽMIN.
Nemôžete na nás ísť tak podlo.
CHADŽOU.
Ako podlo? Dostali ste dary.
RABUBALOR.
Odvďačíte sa nám teraz vari.
KLUŽMIN.
Nevzali sme nič.
KLUŽMINOVÁ.
Niet za čo vďačiť.
RABUBALOR.
Nevzdorujte! To nám bude stačiť. Spečatili sme tu jedlom, vínom sobáš vašej dcéry s naším synom.
AŠMA (objaví sa).
Nie!
ADŽI.
Áno!
AŠMA.
Nech udrie do vás hrom! (Zahrmí.)
ADŽI (zasmeje sa).
Udrel. A ty padneš ako strom.
RABUBALOVCI (vrhnú sa na Ašmu a poviažu ju).
AŠMA (márne sa bráni).
Za toto vás čaká odplata!
ADŽI.
Ašma, ja ťa chcem!
RABUBALOR.
Si zajatá! (Odvlečú brániacu sa Ašmu.)
CHADŽOU (pokrčí plecami).
Idem s nimi, keď už ísť sa musí. (Odchádza, ale ešte sa na okamih vráti.) Len si ešte vezmem stehno z husi. (Vezme si husacie stehno, poobhrýza ho a odíde.)
KLUŽMIN.
Dcérka naša!
KLUŽMINOVÁ.
Kvet náš odlomený!
AŠMIN HLAS.
Neplačte! Zlo na dobro sa zmení! Na konároch sosny sneh sa kopí, začne páliť slnko, sneh sa topí. Odletia a vrátia sa zas husi, čo sa začne, to sa skončiť musí. Otec! Mama! Zavolajte brata! Veľa je zlých skutkov, on ich zráta. On ma vyslobodí zo zajatia, padneme si znova do objatia.
TMA.
O autorovi
Ľubomír Feldek
slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života
