ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vyslovili veľa hrozných slov, no zlomiť ma nemohlo ich zlo.

Nastavili veľa hrozných nástrah – ja som ani nepomyslel na strach.

Kde je Chadžou?

Chadžou už spí, otec.

On spí? Tak ho zobuď, tak mu povedz, že si u nás zarobil dnes dosť – nech si plní svoju povinnosť! Aj toto sú ešte vohľady! Nech príde a nech nám poradí, lebo inak, aj keď s veľkým hnusom, ho chytím a…

Načo chytať? Tu som! Jedovatý had sa skrýva v tráve, dobrý nápad skrsol v mojej hlave. Opatrne vlk sa blíži k ovci. Poradím vám, Rabubalorovci. (Šepká čosi Rabubalorovcom, jeho šepkanie ich povzbudí.)

Smelý Achej! Musel si dnes ustať. Lôžko som ti vo veži dal ustlať.

Zajtra na vás čaká dlhá cesta, vyspatý sa ľahšie hýbe z miesta.

Kým som spal vo veži na pokrovci, kuli zradu Rabubalorovci.

Ale ja som dala ucho k stene, počula som slová nazlostené.

Čo vie sestra, dozvie sa i brat.

Začala som na kchousiene hrať. (Začne hrať na kchousiene.) Negratulujme si ešte k výhre! Braček Achej, vpustia k tebe tigre. (Do hľadiska.) Neponechá v strachu sestru brat.

Začula ma na píšťalke hrať. (Začne hrať na píšťalke.) Neľakaj sa toho, čo sa stane! Luk a šípy mám už prichystané. (Do hľadiska.) O polnoci taký rev sa zdvihol, že aj vietor sa mu z diaľky vyhol. V tigrích tlamách zuby škrípali, z tigrích tlám sa iskry sypali.

Braček Achej vždy bol smelý lovec! Pred tigrami chránil stáda oviec. Sto dvadsať ich poslal zo sveta, ktovie, či si všetky pamätá.

Dva tigre sa hnali hore schodmi, ale ja viem vystreliť aj do tmy. Dal som si dva šípy k tetive, neboli viac tigre nažive.

Na väčšieho tigra Achej siahol, roztrhol ho, kožu z neho stiahol. Do kože ho znova obliekol, k lôžku si dva tigre dovliekol.

Zvládnem sám, čím nehnú ani mnohí. Roztiahol som prsty jednej nohy, medzi ne som si dal tigrí chvost, ešte som si pospal viac než dosť.

Spustil kohút a bol koniec noci.

Zavolali Rabubalorovci.

Hej, hrdina! Zíď z tej veže dolu! Vyhladol si, poď si sadnúť k stolu!

Zavolali zdola prvý raz – zhora sa im neozval môj hlas. Zavolali zdola druhý raz — nepohol sa hore ani vlas. Zavolali zdola tretí raz, prestal im po chrbtoch behať mráz.

Neohlásil sa im z veže hosť. Vrtel sa tam iba tigrí chvost. Zasmiali sa oni od radosti, že ostali z hosťa už len kosti.

Hľa, ako náš tiger chvostom vrtí! Achej sa stal v noci synom smrti.

V tej chvíli sa zachvel celý dom, akoby doň udrel zrazu hrom. Padali dva tigre z veže nadol, braček Achej na lôžku si sadol.

Vaše tigre majú veľké chyby. Samy nespia, iných budili by. Zaspal som až na úsvite zôr, prepáčte mi, že som nevstal skôr.

Preľakol sa Adži, prestal vravieť, Rabubalor začal popolavieť. Uviazli im zuby v dolnej pere, triasli sa, až hrkotali dvere.

Ó, hrdina, veľmi nás to mrzí. Aký vie byť taký tiger drzý! Poďme rýchlo z tigrov kožu zvliecť, ich mäso na tvoju počesť piecť!

Vy stiahnete kožu z väčšieho a ja ju mám stiahnuť z menšieho?

My stiahneme kožu z menšieho a ty stiahni kožu z väčšieho!

Rabubalorovci, syn a otec, poradiť si nevedeli vôbec. Deväťkrát si nabrúsili nože, stiahli iba polovicu kože. Achej svojho tigra za chvost zdvihol, Achej svojím tigrom iba švihol, iba švihol, iba zatočil, veľký tiger z kože vyskočil.

Vaše tigre majú hustú srsť, hustejšia je zloba vašich sŕdc. Hynie kvet, kam padne vaša tôňa, vy si jedzte, mne vyveďte koňa.

Tie tigre, to moja rada bola. Myslel som si, že Acheja zdolá. Ale márne boli moje rady, keď ten Achej vždy si vedel rady. Mlčky stáli Rabubalorovci, odpovedať nebolo v ich moci. A kým sa im navrátila reč, Achej s Ašmou odcválali preč.