Ašma

Ako slnce z oblohy by strhli, zlí ľudia ma do temnice vrhli. Múry! Múry! Aké ste len chladné! Medzi vami moje telo chradne. Skaly! Skaly! Aké nehybné ste! Nemôžu vás roztĺcť moje päste. Vietor! Prečo nečujem tvoj hlas? Mesiac! Prečo nevidím tvoj jas? Vtáky! Darmo vyzerám váš let! Slnko! Kam si zašlo, keď ťa niet? (Zvonenie ovčích zvoncov.) Čo to spoza hrubých múrov zvoní? Ovce majú zvonce — sú to ony? Ach, nadarmo nastavujem uši, to tak prudko moje srdce búši. (Cvrkot cvrčka.) Aký hlas to prešiel chladnou stenou? Otec s matkou kričia moje meno? Ach, nadarmo nastavujem uši, to len cvrček nočné ticho ruší! (Záblesky svätojánskych mušiek.) Čo sa to tak blyslo ako jantár? Bračekovho koňa lesklý kantár? Ach, nadarmo svoje oči silím, to len mušky s kantárom si mýlim. Skaly v múroch priliehajú tesne. Srdce moje, prešmykni sa cez ne! Zo zmrznutých stien sa šíri chlad. Srdce moje, rozpusti ten ľad!