Ašma

Hľa, biely vták letí oblohou, páli každý kameň pod nohou. Hnev ma núti, aby som sa hnal. Aj vietor už za mnou zaostal. Z hrebeňa sa ženiem na hrebeň, dva dni cesty spravím za jeden. Precválam cez vrchy, doliny, pricválam do tretej dediny. V dedine tri staré domce nájdem.

Pred jedným z nich pastier, k nemu zájdem. Dobrý pastier! Sestru Ašmu hľadám. Ty mi o nej niečo povieš hádam.

Šla tadiaľto cestou-necestou horda mužov s krásnou nevestou. Muži boli celí v brokáte a nevesta celá v zamate.

Dávno ti už zmizli z dohľadu?

Pol dňa si, môj šuhaj, pozadu.

Dohnať ich sa ešte podarí?

Iba s dobrým koňom v kantári.

Mám takého. Mám šípy aj luk,

Nuž chyť znova uzdu do dvoch rúk. Konské zvonce nech rozcvendžia noc.

Už zas cválam sestre na pomoc!

Z cesty sa mi zas uhýbaj, zver, biely vták, ty ukazuj mi smer! Pohoria mi miznú za chrbtom a predo mnou zrazu — čierny dom. Musím skríknuť. (Skríkne.) Sestra Ašma, kde si?

Kde si? Kde si? Kde si?

Zahučali mocným hlasom lesy. Prejde hlas môj cez tie hrubé steny? Začuje ma Ašma vo väzení?