Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 87 | čitateľov |
(Keď sa javisko nasvieti, sme na ceste.)
SVETLO.
AŠMA.
Ako vietor ponad čierne skaly, ako mračno, čo sa nebom valí, tak sa ženú Rabubalorovci s vetrom v chrbte…
RABUBALOR.
S tebou v našej moci! Jeden kopec nižší, druhý vyšší. Už si, Ašma, v našej mocnej ríši. Vidíš hŕby skál na jednom z kopcov? Pod nimi sú kosti našich otcov.
AŠMA.
To, čo bude, vedia iba veštci, ale to, čo bolo, vedia všetci. Rabubalor, lož ti, nepomôže. Sú tam tí, čo ste ich stiahli z kože.
RABUBALOR.
Jedna hora pustá, druhá hustá. Počúvaj, čo vravia moje ústa! Vidíš, ako svieti horský prameň? Umyl som v ňom včera vzácny kameň.
AŠMA.
To, čo bude, vedia iba veštci, ale to, čo bolo, vedia všetci. Rabubalor, lož ti, nepomôže. Umyl si v ňom skrvavené nože.
RABUBALOR.
Vpravo hora, vľavo zase priepasť. Pozeraj sa! Toto nesmieš prepásť! Vidíš rodiť na úbočiach sady? Ovocia sú u nás plné sklady.
AŠMA.
To, čo bude, vedia iba veštci, ale to, čo bolo, vedia všetci. Tvoja lož má nohy krátke veľmi, v sadoch sa vám rodia iba šelmy.
RABUBALOR.
Poháňame kone celou cestou, blížime sa na najlepšie miesto. Vynára sa v diaľke už náš dom, blížime sa k našim pokladom. Vôkol nášho domu rastú kvety.
AŠMA.
Včely s nimi majú pokoj svätý. Sú tie vaše kvety škaredé. Zabudnite snívať o mede.
RABUBALOR.
Vôkol nášho domu rastú lesy.
AŠMA.
Život sa z nich povytrácal kdesi. Žijú v nich len divé obludy, keď vyhladnú, striehnu na ľudí.
ADŽI.
Keď sa ovca približuje k brodu, vypustí aj vlk z papule vodu. Darmo sa ti, Ašma, v očiach blýska. Čoskoro si náš dom prezrieš zblízka. ,Pôjdem načrieť zlata plný klobúk, pôjdem načrieť striebra len tak do rúk, privediem ťa aj k maštaľným vrátam, budeš vidieť, ako statok rátam. Bude iskriť striebro, svietiť zlato.
AŠMA.
Nie som, Adži, zameraná na to.
ADŽI.
Budú bučať kravy, erdžať kone.
AŠMA.
Moje oko nezavadí ne.
ADŽI.
Krásna Ašma, tebe sa zdá azda náš dom malý, krátka naša brázda? Krásna Ašma, tebe nie je vhod, že ťa príjme za svoju náš rod?
AŠMA.
V sýpkach máte husto, v srdciach pusto, nevezmem si od vás ani sústo. Kone máte zlatom podkuté, neujdete na nich pokute. Nebudem si od vás radu pýtať, do akého domu sa mám vydať. Do akého domu, za koho, nie som vaša, čo vás do toho!
TMA.
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam