Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 15 | čitateľov |
Stepan Rudanskyj (1834 — 1873)
Facebook, 27. marca — 20. mája 2022
Leť, vietor, na Ukrajinu! Zanechal som tam dievčinu, zanechal som čierne oči… Leť, vietor už od polnoci! (Повій, вітре, на Вкраїну, Де покинув я дівчину, Де покинув чорні очі… Повій, вітре, з полуночі!) V údolí, na samom konci, je tam izba v bielom domci, holubička biela spí tam. Na ňu sa ťa, vietor, spýtam. (Між ярами там долина, Там біленькая хатина; В тій хатині голубонька, Голубонька — дівчинонька…) Prileť tam už na brieždení, zastav sa tam na podstení! Len sa zastav pri oblôčku, nezobuď tú holubičku! (Між ярами там долина, Там біленькая хатина; В тій хатині голубонька, Голубонька — дівчинонька…) Na lícach má ona ruže. Nech spí, aj keď ráno už je. Nech spí, aj keď nebo bronie. Pozri na ňu, nazri do nej! (Зупинися нишком-тишком Над рум’яним, білим личком; Над тим личком зупинися, Чи спить мила — подивися.) Vypátraj, čo v srdci skrýva, o čom sa jej v spánku sníva! O čom sníva moja milá, komu lásku prisľúbila. (Як спить мила, не збудилась, Ти нагадай, з ким любилась, З ким любилась і кохалась І кохати присягалась…) Ak si ona za mnou vzdychne, až ju v srdci ľútosť pichne, ak zaplače do periny, vráť sa, vietor, z Ukrajiny! (Як заб’ється їй серденько, Як дівчlа зітхне тяженько, Як заплачуть чорні очі, Вертай, вітре, к полуночі!) Ale ak je v spánku tichá, za mnou ani nezavzdychá, ak sa jej už sníva iný, nevracaj sa z Ukrajiny! (А як мене позабула Та нелюба пригорнула, То розвійся край долини, Не вертайся з України!) Leť, vietor, na Ukrajinu! Vietor letí, vietor veje a ja túžim bez nádeje. Vietor veje, nevracia sa, moje srdce radosť stráca. (Вітер віє, вітер віє, Серце тужить, серце мліє, Вітер віє, не вертає, Серце з жалю завмирає.)
(Повій, вітре, на Вкраїну, zhudobnil Anatolij Solovjanenko, prebásnil Ľ. F.)
Na to, aby som prebásnil pieseň Leť, vietor, na Ukrajinu, ma nahovoril priateľ Saša Mušinka. Po prvý raz — a dvojjazyčne — zaznela 23. apríla 2022 na mojom stretnutí s ukrajinskými deťmi v Limbachu, ktoré zorganizoval môj ďalší priateľ Fero Neupauer.
Najprv som ukrajinské deti hodinu zoznamoval s našou spoločnou pamiatkou z 9. storočia — Kyjevskými listami, a potom sme si zarecitovali aj pieseň Leť, vietor, na Ukrajinu — pomáhala mi ju po ukrajinsky recitovať aj Kira, desaťročné dievčatko, pochádzajúce z mestečka Trostjanec v sumskej oblasti a do školy chodiace v meste Sumy, odkiaľ to už nie je ďaleko do Putinovou „špeciálnou operáciou“ sužovaného Charkova.
Dozvedel som sa, že Kira nielenže má zmysel pre poéziu, ale je to aj talentovaná klavíristka, a kým nevtrhla do jej života vojna, venovala sa aj umeleckej gymnastike. Zatiaľ čo Kirin otec ostal na Ukrajine, aby čelil agresorom so zbraňou v ruke, Kira a jej mama našli bezpečný azyl na Slovensku. No sú to hrdé Ukrajinky – už 20. mája sa rozhodli, že sa vrátia domov. Vraj sa tam už teraz aj ony — oblečené v nepriestrelných vestách — zapájajú do obrany svojej vlasti. Prosím Boha, aby ich ten statočný návrat nestál život, a verím, že svet bude o talentovanej Kire ešte počuť aj v lepších časoch.
— slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam