Zlatý fond > Diela > Leť, vietor, na Ukrajinu!


E-mail (povinné):

Ľubomír Feldek:
Leť, vietor, na Ukrajinu!

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 15 čitateľov

Aby bolo veselo, aj keď je neveselo

Facebook, 23. apríla 2022

Naši štúrovci boli väčšinou farári, a tak v ich poézii šťavnatú erotickú tému nenájdeme. Niečo sa možno prisnilo dievčaťu v Chalupkovej básni Sen, keď zaspalo pod jablonkou, ale čo to bolo, sa už nedozvieme, lebo slnko horou zasvietilo a jej milý sen rozplašilo. Nuž si chodíme erotickú poéziu 19. storočia užívať k susedom. Jedným z nich je aj ukrajinský básnik Stepan Rudanskyj (1834 — 1873). Hoci bol synom pravoslávneho kňaza, nekráčal v otcových šľapajach, vyštudoval medecínu, básne písal popri lekárskom povolaní, a tak nečudo, že v jeho poézii si prišla na svoje nielen ľudská duša, ale pozornosti hodné bolo aj ľudské telo. Presvedčme sa o tom a usmejme sa na chvíľu aj v týchto pre Ukrajinu takých smutných dňoch! Prebásnil som tri z jeho najveselších diagnóz.

Poradila si

(Сама учить)

Beží deva, v rukách sliepka, pod pazuchou sito. A pod vŕbou kozák leží. Deva všimla si to. Rozochvela sa v tej deve jej dušička mladá. Podíde a čaká chvíľku, či ju kozák zbadá. Keď ju zbadá, na útek sa dá, no čaká znova. „Čo utekáš?“ lenivo sa kozák ujme slova. „Aký múdry! Že utekám! Mám tu trčať vari? Na hriech myslíš, veď to vidím aj na tvojej tvári!“ Vraví kozák: „Sliepka by ti uletela pri tom!“ „Aký múdry! Neuletí! Priklopím ju sitom.“ Uzná kozák — poradí si deva, niet čo riešiť… Priklopila sliepku sitom. Nič nebráni zhrešiť. Neváhali a zhrešili pod tou vŕbou s citom. Leží kozák, beží deva so sliepkou a sitom.

Vyhláška

Cvála kozák, vidí devu, spod košele ťahá ĺistinu a vraví: „Príkaz vypočuj si, drahá! Dátum… Číslo… A tu je ten prísny príkaz nový: Každá deva jeden raz dať musí kozákovi! Chápeš, čo je vo vyhláške?“ „Chápem,“ vraví deva. A už dáva kozákovi, až jej duša spieva. Rád je kozák, že vyhláška dodržaná bola. Na koni zas ďalej cvála. Deva za ním volá: „A prečítal si to dobre? Prečítaj to opäť! Nebolo tam ,zo dva razy’? Nebolo tam ,zo päť’?“

Ten hore

(Той, що над нами)

Stojí kozák v tôni hrušky, dievku prehovára. A dievčinka jarabinka ako v ohni zhára. Sčerveneli plné líčka, srdce skáče z hrude. Dala by mu, len sa bojí, ako potom bude. „A čo,“ vraví, „ak ja potom dieťa budem chovať? Kto sirôtku pritúli si? Kto príde nachovať?“ Kozák zatiaľ nezaháľa, už je v prednom dvore. „Netráp sa ty, dievča,“ vraví. „No predsa ten hore!“ A na hruške starý dedko zahrešil: „Ja vašu…! Robiť ho ma nevoláte — iba variť kašu?“ Začuli to mladí ľudia — a dali sa v behy. Dievča domov — Záporožec za dneperské brehy.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.