Leť, vietor, na Ukrajinu!

Tam, uprostred Moskvy, sedíš na prični, slepá bolesť v hlave búši celé dni. Okno — náhubok má. Voľnosť — tmavý roh. Pretrhli tú niť, čo spájala nás dvoch. Za dverami z kovu chodí bajonet… Odpusti mu, mama — na ňom viny niet. Svedomie má čisté, nedá si naň pľuť. Nie pre seba — on to robí pre svoj ľud. Päsťou máva mladý vyšetrovateľ. Zvykol si — ten pred ním, to je nepriateľ. Pri robote svojej sa aj zapotí. A vari má radšej skončiť ako ty? V hlave úbohej len surových pár viet… Odpusti mu, mama — na ňom viny niet. Svedomie má čisté, nedá si naň pľuť. Nie pre seba — on to robí pre svoj ľud. Tam, za Krasnojarskom, budeš rúbať les. Bachár nebojoval — ale zbraň má dnes. Pažbou mláti ťa a čižmou kope ťa – nech sa ti viac pamäť nerozpamätá. Z teplej hune pozrie — zmrazil by ťa hneď… Odpusti mu, mama — na ňom viny niet. Svedomie má čisté, nedá si naň pľuť. Nie pre seba — on to robí pre svoj ľud. Vodca nad Moskvou sa ukryl vo veži. Chromá ruka visí, strach v nej mátoží. Vôbec nikomu už nedôveruje – prísnym žalárnikom sám si veru je. Vládne všetkému a neteší ho svet… Odpusti mu, mama — na ňom viny niet. Svedomie má čisté, nedá si naň pľuť. Nie pre seba — on to robí pre svoj ľud.