Facebook, 23. apríla 2022
Básnik Roman Lubkivskyj už nežije. Ukrajinu bráni už iba jeho syn. (Nedávno prehovoril aj v slovenskej televízii.)
No kedysi, keď ešte Roman Lubkivskyj žil, rád prichádzal do Bratislavy — pochádzal z Ľvova, mal to k nám odtiaľ iba na skok. A keď už bol v Bratislave, ochotne sa učil po slovensky, a len čo sa čosi naučil, rád to hneď používal aj v rozhovore. No nie vždy sme mu hneď porozumeli. Keď nám rozprával o tom, ako Stalin zorganizoval na Ukrajine umelecký hlad, smiali sme sa. Zväžneli sme až potom, keď sme pochopili, že Roman hovorí o umelom hlade, teda o hladomore, ktorým sa Stalin pokúšal zdecimovať ukrajinský národ — pripravil tak o život okolo štyri až šesť miliónov Ukrajincov.
Popri takýchto rozhovoroch písal Roman aj básne, a nielen na ukrajinské, ale aj na slovenské témy. Pôsobil som vtedy vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v redakcii poézie, nuž som neváhal a postaral som sa, aby mu u nás v edícíí Kruh milovníkov poézie vyšiel výber z poézie.
Slovenské madony (Slovenský spisovateľ, 1988) sme mu prebásnili spoločnými silami ja a Juraj Andričík.
Slovenské madony
(prebásnil Ľubomír Feldek)
Keď začne deň už skladať svoju nočnú baladu, zoskočia v galériách zo stien obrazy aj socha ženy pohne svojím telom. Slovenské madony zo Strážok, z Lomničky a z Popradu vykročia znova do hôr — za otcom, za synom či za manželom. Na chrbte každej z týchto žien je ťažký batoh znova — v ňom pod chlebom a pálenkou aj náboje sa ukrývajú. Ach. každý majster z Levoče a každý majster slova ich statočnosť nech zveční! Či dlátom a či rečou vyspieva ju! Na guľky narážali, zachytávali sa v okách zrady, v mínových poliach ako krvavočervené fakle stáli. Jediná cesta ostávala — do smrti a do balady. Nestarali sa o baladu, šli a umierali. Na krížoch černeli sa, horeli v peciach desu — v Kremničke, v Nemeckej som videl mihnúť sa ich tiene. Čujem ich volanie, ich bielokrídle výkriky sa nesú k modrému Dunaju aj k čiernej tatranskej stene, čo sa blízko neba klenie. I ja tu o nich dnes baladu skladám, kým v galériách šepoce si o nich s tieňom tieň. Slovenské madony! Mlčky si k vatre sadám, aby som lepšie videl na vás cez plameň.
O autorovi
Ľubomír Feldek
slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života
Galéria obrázkov
Obrázok
