Alexander Sergejevič Puškin (1799 — 1837)
Daj, Bože, nech sa nezbláznim – to radšej kýpeť mať a s ním ísť žobrať, znášať hlad. A nie preto, že o rozum sa azda trasiem, jeho dúm že nevládzem sa vzdať. Aj ako blázon celé dni rád by som tiahol, slobodný, sám, cez pole i les, na seba by som zabudol a blúznivú si zahúdol a nemal z čudies des. Počúval by som piesne vĺn a pozoroval slnko, spln a šťastím pretekal, bol by som silný, udatný ako ten víchor, vývratmi hôr čo sa presekal. No zblaznieť u nás? Tu ti skôr prepáčiť vedia čierny mor. Tu povedia ti: „Ber sa do blázinca na reťaz!“ A sledujú ťa denne raz cez mriežku ako zver. Tu nebudeš už umenie slávikov ani šumenie lesíkov v noci čuť – len zľava, sprava smutné „Ach!“, nadávky strážcov na chodbách a večný cvengot pút.
(Z knihy Alexander Sergejevič Puškin, Daj, Bože, nech sa nezbláznim, prebásnil Ľ. F., Perfekt, 2020)
O autorovi
Ľubomír Feldek
slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, publicista, organizátor literárneho života
Galéria obrázkov
Obrázok
