Zlatý fond > Diela > Spis 10. „O svetskej vrchnosti“


E-mail (povinné):

Martin Rakovský:
Spis 10. „O svetskej vrchnosti“

Dielo digitalizoval(i) Petra Vološinová, Viera Studeničová, Peter Krško, Pavol Tóth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 92 čitateľov

ELÉGIA,

obsahujúca blahoželanie k zbožne napísanému dielu týchto kníh na počesť slávneho, skvelým rodom, nábožnosťou, vzdelaním a cnosťou vynikajúceho muža

PÁNA MAGISTRA MARTINA RAKOVSKÉHO Z TURCA

NAPÍSAL AUTOROV ODDANÝ KRAJAN PANÓNČAN ŽIGMUND NOSICKÝ


Hoc som si kastalským prameňom[290] nezvlažil ústa a slová,
ak ich násilím zložím, nemajú lahodný takt,
ako keď krkavá žaba sprevádza lahodných svrčkov,
takže v učenom zbore maličkú rolu len hrám,
predsa, keď do nášho slávneho mesta Wroclawi prišla
kniha, opisujúca rad-radom dejiny ríš,
ihneď ma vrelá a posvätná láska k milenej vlasti
priviedla k tomu ti poslať vo veršoch niekoľko slov.
Blahoželám ti teda, Martin, ty najväčšia bytosť
mladosti našej a dosiaľ najväčší miláčik môj.
Tlieskam, drahý môj, tvojej múze, pomocou ktorej
vytváraš toľko veršov, hodných i chvály i cti.
Hoci už predtým z titulu predkov bol si dosť slávny,
svojimi veršami ešte slávnejší začínaš byť.
Opísať vznešené práva vrchnosti lepšie, než vie to
tvoja učená ruka, Rakovský, nemôže nik.
V každom verši je cítiť Gráciu[291] s ružovou nohou,
všetky verše sú zbožné, hodno si prečítať ich.
Látka je vážna, no ani slovám nechýba váha,
všetko to, čo sa žiada, všetko to vhodne je v nich.
Nepíšeš totižto v nich ni o smilstve lakónskej Lédy,[292]
nepíšeš, ako padol Heliov spálený syn.[293]
Bohumilou vecou je sláviť posvätných vládcov,
ktorí sa otcovsky snažia o rozvoj chrámov a škôl.
Iste má velikú cenu, je krásne a naozaj slávne,
ak sa skrz svoju prácu predákom zapáčiť vieš,
predsa však väčšou vecou je slúžiť najvyššiemu
kráľovi, ktorý ti iste trvalú odmenu dá.
Lebo veď Boh, ak niekto mu slúži, ho nenechá nikdy,
kto si ctí tohoto pána, dostáva všetko, čo chce.
Keďže však nežijeme len sebe, lež svojim a vlasti
ako aj tým, čo po nás prinesie budúci vek,
zatiaľ čo básnici iní ľudí slávnymi robia,
všetkým, čo píšu vhodne na zmysly pôsobiť chcú,
ty však vo svojej hrudi si vyššiu prehrávaš pieseň,
lebo ty, priateľ môj, myslíš, Bohu že vzdávaš tým česť:
najvyššiemu že Bohu konáš nejakú službu
tým, že spomínaš v básni kráľovské prúty a trón.
Bárs by mi dali múzy v básni takúto silu,
bárs by nadaniu môjmu dodali tak veľký tok,
aby som schopný bol napísať veršom o tvojich spisoch,
aby som ku tvojej sláve voľačím prispel aj ja.
Nič by som si tak neprial v tomto storočí našom,
to by som po svojej smrti po sebe zanechať chcel.
Pretože nie je však treba slávneho básnika chváliť,
namiesto veľkého daru bude ti, že som to chcel.
Uvádzaš totižto v spise, aké sú úlohy kráľov,
ktoré im z nebeských výšin ukladá všemocný Boh.
Múdry a rozvážny Boh je pôvodcom poriadku tohto,
poriadok tento stále strážiť a zachovať chce.
Nadarmo nie je, že ctihodná moc meč nosieva ostrý,
moc má za služobníka najvyšší vládca náš, Boh.
Nikto z kráľov si nemôže nič sám od seba vojnou
vziať, bo vojvodcov všetkých zosiela nebeský pól.
Boh sám vyzbrojil mužov, čo vládnu, pre túto činnosť,
aby sa stali jeho ctiteľmi po všetok čas,
aby na veľký úžitok stáli na čele obcí,
k tomu vladárov múdro vychoval rozvážny Boh,
aby krotili ľudí a kráľovstvá riadili správne,
podľa určitých zásad, dobrý jak žiada si um.
Preto tiež tí, čo na nich spočíva ochrana sveta,
ktorých sťa pravice svojej užíva pri správe Boh,
pestovať majú obzvlásť učenie božieho slova,
starať sa o mladých ľudí, pravdu ak učiť sa chcú,
aby nepadlo posvätné stádo a neklesla cirkev,
aby sťa rodičia mali pečlivosť o správu škôl.
Nech sú tiež strážcami božieho zákona a zákon ten nech vždy
hlásajú národom, všetkým, ktoré v ich kráľovstve sú.
Nech ho v súhlase s tým, čo za dobré uznajú sami,
nariadia ľudu a nech mu zakážu páchanie zla.
Krem toho majú chrániť zákony svoje a práva,
aby si nimi mravy formoval poddaný ľud.
Ďalej nech skrocujú odbojných ľudí, čo nectia si zákon,
schopní sú zločiny páchať, schopní sú na všetko zlé.
Nech sa zachovať snažia aj mierové časy, nech chránia
osobnú slobodu ľudí, ako aj majetok ich.
Z vlasti nech vyženú škodcov, nech potlačia lúpežné bandy,
Za zákon, za ľud nech vedú neprestaj urputný boj.
Daňami nadmernými nech často nederú ľud svoj,
nech im určuje mieru slušnosť a kresťanský cit.
Z oviec má vlnu len strihať a nie ich zodierať z kože
ten, kto chce, aby sa dobrým pastierom ovečiek zval.
Aby pod jeho vládou mohli pokojne prežiť
život a každý si mohol udržať majetok svoj.
Takáto pečlivosť v každom čase vrchnosti svedčí,
takéto veci má robiť vladár, ak dobrým chce byť.
Toto je poriadok sveta i miera a najvyšší zákon
Boha, v ktorého moci každý sa nachodí štát.
Daniel, svätý a túžobný prorok, nám hovorí takto:
Na svete kráľovstvo každé tvorí a mení sám Boh.
Posvätná Tália učí, že z tohto prameňa vznikli[294]
nedávno tvoje knižky, pri ktorých dlho si drel.
Preto tiež nesmiernu chválu zasluhuješ si, Martin,
ozdoba našej vlasti, krásny a mocný jej stĺp.
Učenosťou dodávaš lesku svojemu rodu,
z dobrých štúdií svojich meno si presláviť chceš.
Vznešené meno a titul tvoj čestný ti zostane, ver mi,
dokiaľ bude sa točiť s hviezdami nebeský pól.
Budú ťa velebiť spojenci naši a priatelia tvoji,
občania budú ťa chváliť, cudzie tiež kráľovstvá ctiť.
Zdar tvojej čnosti! Len nenechaj zbožne začaté dielo,
založ, prosím ťa, malé lýceum[295] pre svoju vlasť.
Odkiaľ vychodí úradník štátny a služobník boží,
ako aj mužovia iní velikej slávy a cti,
odtiaľ vychodí múdry konšel a ctihodný sudca,
ktorý prípady ťažké majstrovsky rozsúdiť vie.
Načo však toto hovorím tebe, keď všetko vieš lepšie,
vidíš viacej, než niekto mohol by o tom snáď riecť:
vidíš, jak smutné a opovrhnuté teraz sú múzy.
Akáže učebným mužom vzdáva sa pocta a česť?
Lebo veď v našom čase hrmotia najtuhšie vojny,
vojnou zaznieva nebo, vojnami zaznieva zem.
Za vojny štúdiá hynú a preto tiež umenia hynú,
chrámy a školy hynú v nešťastný vojnový čas.
Kultúrne dary deviatich sestier[296] sa boria a ničia,
sotvakto vo svojom dome vznešené umenia ctí.
Rútia sa štáty a prekliate vojny po celom svete
Zúria a znamenia jasné vidieť, že hnevá sa Boh.
Satan, ten zarytý nepriateľ zbožnosti pravej, je teraz
neprestaj pri nás a nechce činnosti svojej sa vzdať.
Nedokončené nenechá nič, keď snaží sa priviesť
tyranov k vzbure a pomstiť niektorý neúspech svoj.
Turek sa snaží vyhubiť našich hrozivým mečom,
celkom chce vyplieniť každý otcovský rodinný dom.
Vidíš, jak hynú vyznávači božieho slova;
ohňom, mečom a krížom stíha ich ukrutná smrť.
Ani tu u nás, kde hlása sa učenie božieho slova,[297]
pred ukrutnými vlkmi nieto dosť bezpečných miest.
Často sa pastierom svätého stáda chce nazývať niekto,
kto má papuľu dravú a kto je zúrivý vlk,
ktorý chce roztrhať Kristovo stádo a ktorému robí
rozkoš, ak kresťanom môže napáchať najviacej škôd.
Nechám však ostatné mory, veď toľko je oblúd a toľko
nepriateľov, čo našou krvou sa nasýtiť chcú.
Zmiluj sa nad nami, najvyšší Bože, veď vyznávame
svoje hriechy a sme si vedomí svojeho zla.
Nešťastia všetky, čo nebeské telesá tvoje nám veštia,
pre svoju dobrotu božskú láskavo odstraň a zmeň.
Odvráť, prosím ťa, od nás úskoky ľstivého diabla,
pošli táboru nášmu na pomoc anjelský zbor.
Potláčaj preto rázne tyranov, soptiacich vojnou,
spôsob, nech sebe, nie iným narobia ohavných škôd.
Najmä však potláčaj ázijského spupného kráľa,[298]
ktorý strašlivým jarmom utláča panónsku zem.
Takto sa tvoja sláva zdvihne až do výšin neba,
takto bude ti šíriť pochvalu panónsky kraj.
Takto, až zachrániš nás, ťa vďačne budeme sláviť,
teba, ktorý si pravý, večný a jediný Boh.

Nakoniec, Rakovský môj, i múzam i Kristovi milý,
poviem, čo jedine môžem povedať: dobre sa maj!
Básničku moju prijmi, prosím ľa, s láskavou tvárou,
nech ti je príjemná báseň od našich domácich múz.
Poézia je najlepšia vec a úcty je hodná,
pretože v sebe semä božského rozumu má.
Vznešený duch ju hľadá, bo vždycky sa najviacej staral
o činy správne a dobré, o živú, trvácu cnosť,
aby sa počestným činom večnej dostalo chvály,
aby sa na pranier dostal závadný, nečestný čin.
Ži, teda šťastne a sladkým múzam sa naďalej venuj;
sláva, čo prichádza od múz, nepozná pohreb a smrť.

Napísané vo Wroclawi v slávny deň sťatia Jána Krstiteľa roku 1573



[290] Kastalský prameň, na úbočí Parnasu, sa považoval v staroveku za prameň básnickej inšpirácie.

[291] Grácie, bohyne pôvabu.

[292] Léda, manželka kráľa Tyndarea, Diova milenka a matka Kastora, Polydeuka, Klytaimnestry a Heleny.

[293] Heliov spálený syn, Faeton.

[294] Daniel, 2, 21.

[295] lýceum, lýceom sa nazývala Aristotelova škola.

[296] dary deviatich sestier, múz.

[297] Nosický sa prejavuje ako stúpenec luteránstva.

[298] ázijského spupného kráľa, Mahometa.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.