ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Teda aj v Uhorskej zemi sa nové zalesklo svetlo,
nádej v budúci osud premkla radostné srdcia,
vľúdny a nábožný kráľ, kráľ múdry a rázny a činný,
Aemilius,^[267] vybraný láskou a dobrotou božou
k správe kráľovstva nezdolného. Oň prečasto prosil
bohov panónsky ľud, tak ustatý od hrozných skúšok,
aby ho ráčili za kráľa dať. A teraz už plný
dôvery v cnosť a v nebo si svätú korunu berie.
Nechajte, múzy, Pandionove^[268] kekropské hradby,^[269]
začnite veselo Aemiliovi, otcovi vlasti,
nezvyklý spev a nesúc mu víťazné palmy a vavrín,
každá mu rad radom blahoželajte a hold svoj mu vzdajte.

Zdravím ťa, vznešený cisár, zrodený z cisárskych predkov,
zdravý buď, kráľ troch krajín, a zdravý buď, najlepší pastier!
K vláde si neprišiel ľsťou, ni preliatím rodovej krvi,
ale zásluhou svojou a priazňou svojeho ľudu,
ako aj osudom šťastným a z vôle večného Otca.
Veľkodušný si, cisár, veď neváhaš venovať život
skrze storaké hrôzy a storaké nebezpečenstvá
pre svoje národy mnohé. Tak ťažké bremeno strastí
znášaš, že obrovský Atlas^[271] by sám tiež zastenal pod ním.
Múzy ti vzdávajú hold, nuž prijmi ich s láskavou tvárou;
budú predsa tak rásť, jak tvoja porastie sláva.
Len im priaznivý buď a Foibos nech básnika chráni.

Šťastný si, Maximilián, veď dívaš sa na božie ústa,
cítiš žiaru tej príjemnej tváre a svetlo, čo božská
láska a priazeň ti zapálili v pokojnej hrudi.
Pod jeho hruďou bujará cnosť si rozložila
stany a nijaký vedomý hriech jej neničí sily.
Nechýbajú mu prostriedky skvelé, ni zásoba ľudí,
sú tu tiež dvaja bratia^[273] sťa mocné dve opory sveta,
ďalej synovia krásni,^[274] tá podpora v starobe jeho.
Korunou všetkého toho je múdrosť už starého otca,^[275]
ktorý, keďže mu roky a starosti zobrali silu,
odovzdáva ti kráľovskú vládu sťa v závode fakľu,
odporúča ti budúcich vnukov. Nuž takto Majestát tvoj tu
žiari a zovšadiaľ podopretý je kráľovským leskom.

Nemenej vynikáš cnosťou jak cisárski predkovia tvoji,
Maximilián, a šťastím a priazňou vynikáš nad nich,
národov taktiež máš viacej i poklady tvoje sú väčšie.
Lebo veď kráľovstvá tri tak ľahko a v krátkom len čase
dobrovoľne ti sklonili šije a dali ti žezlo.
Rím ti dal velikú slávu a veľkú ti dali i Čechy,
ešte však slávnejšiu dá ti Uhorsko, omnoho väčšiu,
tú, čo mal ju svätý Štefan a slávny kráľ Matej.
Tu totiž Mars sa neprestaj potýka v surových zbraniach,
na bránu rímskej ríše a na dvere neprestaj klope
barbarský tyran,^[277] čo šialene rúti sa z východných krajín.
Tu sa otvára pole a nebo pre tvoju chválu,
nech len tam vnikne tvoja cnosť a dotkne sa nebies,
konajúc zásluhou úsilia tvojho tak nesmierne činy.
V tomto mene ti toto šťastlivé znamenie veštím.

Vznešené kráľovstvo, slávne tak svojimi kmeňmi jak mužmi,
spojené zo siedmich krajín a žiariace svojimi činmi!
Označuje ho sedem znakov, odmaľovaných
z otcovských podôb a zmätených pred tvojou majestátnosťou.
Kráľovstvo toto bohatstvom a zemskými plodmi
nemôže India predčiť a chválou ni italské kraje.
Kráľovstvo toto svoj krk si vkladá do tvojej uzdy,
necíti nevôľu preto, že pán si a tlačíš mu chrbát.

Hlásim ti, zem, že ty tiež konečne blažená budeš
za tohto pána, ak, pravda, mu sudičky nevezmú život.
Raduj sa teda a plesaj a ďakuj z celého srdca
bohom! Snáď neveríš tomu? Aj po mrakoch prichádza slnko.
Osud kráľovstva závisí od kráľa: od toho, či je
šťastný a dobrý. Veď nešťastný vládca môže aj šťastné
kráľovstvo zničiť, ak príslušné cnosti a ochranu nemá.

Kráľ náš sa opiera o slávny trón, má nachové skvostné
rúcho a prichádzajúcich prijíma s láskavou tvárou.
Kráčajúc pomedzi ľud, mu rozdáva dary a pocty,
menuje jazdcov, zdobených zlatom, keď udrie ich trikrát
jagavým mečom okolo ramien a bokov a potom
dvíha pravicu svoju a volajúc nebeské božstvá,
prisahá slávne, že spravodlivým vladárom bude.
Vinníkom dáva milosť a chybiacim odpúšťa viny,
sporné prípady rieši a tie, čo sú neisté, sebe
prideľuje a hrude občanov, rozbité svármi,
už prv snaží sa spojiť a pokoj priviesť zas do nich.

Oporou jeho sú toľké kráľovstvá, bratia i otec,
predáci, ktorých s ním spája i rod i manželské zväzky,
krem toho koruny tri mu hlavu dôstojne zdobia.
Ešte viacej ho kráľovná zdobí: je družkou mu trónu,
milou života družkou a útechou po ťažkej práci.
Potomstvo jej ju krášli sťa kamene smaragdu zlato
alebo hrozná révu v tom čase, keď očká im pučia.
Šťastné je všetko, čo na osud zeme panónskej môže
vplývať a pomocou čoho sa dostane z nešťastí dnešných.
Premýšľa o veľkom diele a zväčšuje náklad i mužstvo,
aby pripravil šíky a poslal ich bojovať všetky
s ukrutným Turkom a čoskoro vkročil do miest a zemí,
do miest a zemí, čo kedysi patrili korune našej,
kým ešte nesvornosť neroztrhala panónskych mužov,^[282]
kým ešte Erinys^[283] strašná im nezmiatla hrdinskú myseľ.

Za jeho vedenia prestanú strašlivé zubiská vlkov
trhať náš ľud a ovčince zbavia sa desného strachu.
Ovce a kamzíky nadobudnú zas ducha a báť sa
nebudú pred vlkmi stáť a polia zas získajú slávu,
národ zlatý zas mier a kultu vráti sa pôvab.
Čo sa omylom videlo bielym, to sčernie a bielym
bude zas čierne a Astraia^[285] zase vráti sa na svet.
Čnosť zas privedie veky, čo za kráľa Saturna^[286] boli.

Za dobrých znamení vzniklo si, kráľovstvo, žehnal ti Kristus,
na ktorom spočíva celá vznešenosť Panónskej zeme,
celá sláva a celá krása a nádej a spása.
Vzniklo si z vôle večného Boha, čo obracia hrude
kráľov a mení a prenáša opraty dľa svojej vôle,
tak ako chce a ty ho napodobňuješ vládou.
Začiatku tvojmu, hľa, tlieskajú rovnako mladí i starí,
zdravia ťa radostne matky i mužovia, všetci ťa zdravia,
svojeho kráľa, a naznačujú ti úlohy tvoje,
nešťastné pomery vlasti a samé obrovské práce.
Ty ich ľutuješ všetkých a na pomoc tomuto stavu
kráčaš. Nech Kristus ti spravodlivosť do hrude vštepí,
nech ti opáše plecia a vyzbrojí pravicu tvoju
oproti Turkom a nech sa vždy na teba usmieva šťastie!
Nech ťa jak pána poslúcha západ, nech poslúcha východ,
nech ťa poslúcha more a pod nebom tri časti zeme.
Toto ti hlásime, kráľ, i tvojmu ľudu, my múzy,
modliac sa s úprimným srdcom za tvoju úspešnú vládu,
na samom začiatku jej a pre teba vzývame božstvo.