ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Najjasnejšiemu, najmocnejšiemu a najnepremožiteľnejšiemu kniežaťu a pánovi, p. Maximiliánovi II., najlepšiemu a najväčšiemu a vždy vznešenému rímskemu cisárovi, najsvätejšiemu kráľovi Nemecka, Uhorska, Čiech, Dalmácie, Slavónie atď., arcivojvodovi Rakúska, vojvodovi Burgundska, Sliezska atď., najslávnejšiemu kniežaťu občanov atď. a svojmu ďaleko najláskavejšiemu pánovi

Najsvätejší rímsky cisár a môj najláskavejší pán.

S pokornou a stálou oddanosťou vložil som svoje verné služby do milosti Vášho najsvätejšieho Majestátu a z celého srdca svojho si žiadam a nadovšetko prosím od Pána Boha Otca a Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa, aby Vám dal zdravie, ustavične rozvíjal Vaše cnosti, rozmnožoval Váš vplyv a zveľaďoval Vašu ríšu na slávu božieho mena a na prospech kresťanského štátu.

Perzského kráľa Artaxerxa prvého historici veľmi vychválili pre jeho kráľovskú láskavosť a ľudskosť, pretože vraj raz na pochode ochotne a vďačne prijal od obyčajného človeka vodu, ktorú nabral rukami z rieky a mu ju ponúkol.^[1] A podobne, keď mu ktorýsi plebejec daroval jedno fénické jablko, tiež ho vraj láskavo prijal a cenil si to ako veľký dar a okrem toho nielenže pochválil darcu, ale ho aj podľa svojej kráľovskej štedrosti veľkolepo obdaroval.^[2] A ako táto jeho vynikajúca vlastnosť, keďže bola v tom čase zriedkavá, zdala sa obdivuhodnou a za takú ju aj považovali, tak aj u Vášho najsvätejšieho Majestátu, všetci tí, ktorí k Vášmu najsvätejšiemu Majestátu pristupujú, majú právom ešte viac chváliť a dôverou a najväčšou láskou zahrnovať túto cnosť, ktorú akoby bola zdedila od predkov a od vynikajúceho a blahej a slávnej pamäti cisárskeho otca, pána Ferdinanda, a ktorá prešla už takmer do zvyku a stala sa prirodzenosťou. Nikdy totiž nepovažuje za nedôstojné vypočuť každého z tých, čo k nemu prichodia, a dať im odpoveď. Táto cnosť Vášho najsvätejšieho Majestátu ma tak utvrdila a dodala mi takej nádeje, že som ani na chvíľu nezaváhal pripísať a venovať Vášmu najsvätejšiemu Majestátu tento vskutku nepatrný papierový darček, ktorý v troch knihách obsahuje opísanie príčin vrchnosti, poradie, v akom za sebou nasledovali, a cnosti, ktoré nevyhnutne musí mať knieža, ak chce vytvoriť v štáte šťastný stav. A hoci viem, že sa medzi nositeľmi štvorhranného klobúka zaiste nájde niekto, kto povie, že som blázon a že som celkom prekročil hranice skromnosti, keďže som si ako privátny človek a bez dostatočnej skúsenosti vo veciach, o ktorých píšem, trúfal svojimi veršami poučovať Váš najsvätejší Majestát, najmúdrejšieho pána a najrozvážnejšie knieža. Tomuto ja jednoducho a jasne odpovedám, že vôbec nemám úmysel, ktorý mi snáď bude vyčitovať. Veď poslaním básnikov, keď niečo tvoria, nie je len to, aby poučovali, ale aby alebo obveseľovali, alebo prinášali úžitok podľa známeho Horáciovho výroku: Básnici chcú alebo osožiť čitateľom, alebo ich obveseľovať.^[3] Veď ani speváci a huslisti nespievajú preto, aby naznačili poslucháčom, že spievajú alebo hrajú, ani zrkadlo sa nestavia pred tvár preto, aby si ten, kto sa pozerá doň, upravoval tvár podľa podoby, ktorú vidí v zrkadle, ale aby videl, ako vyzerá. Lebo keby som sa pokúšal poučovať Váš najsvätejší Majestát o šťastnom štáte, právom by sa o mne mohlo povedať, čo sa podľa starého príslovia obyčajne hovorí (nech mi je to tu dovolené potichu povedať bez porušenia úcty k Vášmu najsvätejšiemu Majestátu), že sviňa poučuje Minervu.^[4] Nuž veľa úspechu tomuto môjmu sokovi alebo skôr Zoilovi, nech už ním bude ktokoľvek! Ja sa tu však usilujem zapáčiť Vášmu najsvätejšiemu Majestátu, akýmkoľvek počestným prostriedkom upozorniť ho na seba, získať si jeho priazeň a dostať sa do jeho milostivej ochrany. Preto ponížene a pokorne prosím Váš najsvätejší cisársky Majestát, aby tieto moje spisy, kým s božou pomocou nevyjdú ostatné, ráčil podľa svojej cisárskej dôstojnosti s veselou mysľou prijať a spokojiť sa s nimi, a mňa, svojho oddaného verného a poddaného služobníka so svojou sťa vrodenou láskavosťou sa ujať a brániť ma svojou autoritou. Ak uzná za hodné takto láskavo postupovať (a verím, že to urobí), to mi bude naozaj najväčšou odmenou a najväčším ziskom za tento spis. No ani slávnemu kráľovstvu Vášho najsvätejšieho Majestátu a najmä domácim Uhrom môj spis nebude robiť hanbu, pretože aj cudzinci spoznajú, že Uhrovia nie sú celkom bez poézie (ako sa väčšinou o nich nazdávajú) a že o vrchnosti zmýšľajú správne a zbožne ako pravá cirkev Syna Božieho. Nájdu sa aj niekoľkí priatelia, ktorí túto moju prácu niekoľkých rokov, vydanú pod menom Vášho najsvätejšieho Majestátu, budú ochotne čítať a mňa ako aj cnosti a povinnosti dobrých a užitočných vladárov, opísané v mojom spise, budú ešte viac milovať. Preto nepochybujem, že všetky námahy a úsilia, ktoré som vynaložil s dobrým a užitočným úmyslom, Váš najsvätejší cisársky Majestát milostivo schváli s veselou mysľou a s vľúdnosťou, ktorú preukazuje voči všetkým dobrým. Ja mu ponížene zverujem seba a všetko svoje a Boha, tri razy najmocnejšieho, znovu a znovu úpenlivo prosím, aby nám bolo dopriate dlho užívať dlhotrvajúce šťastie Vašej otcovskej vlády a vytúženej ríše. Amen. Kto je nábožný, nech prosí podobným hlasom.

Vášmu najsvätejšiemu cisárskemu Majestátu verný a natrvalo oddaný, najmenší sluha, M. Martin Rakovský z Rakova v Turci.